Keď slza padne na papier a zmyje všetky vášne
Keď rozplynie sa celý svet pod ťarchou jediného slova
Len jeden bozk na mojich perách
A svet sa začne točiť iným smerom
Len jeden pohľad do zelených očí
A básnik prestane písať básne perom
Napíše ich svojou krvou zo srdca zraneného
Napíše ich svojou dušou svojho tela nahého
Bude písať o láske nenaplnenej, bez ozajstného citu
Predstaví si tajnej túžby svojej ukrytej črtu
V slovách ukrytá trpkosť lásky zrodenej z prachu
V láske ukrytá temná diera plná strachu
Básnik roní slzy keď myšlienka týra ho
Bolesť čo vryje ryhu hlbokú do neho
V jeho duši už nie je miesto na žiadny iný cit
Táto bolesť prebodla jeho mocný štít
Jeden dotyk druhej ruky na zranenej duši
Zahryzne hlbšie a hlbšie
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára