tag:blogger.com,1999:blog-91640280939562182432024-02-19T08:05:41.546-08:00LITTERAVox audita perit,litera scripta manetLITTERAhttp://www.blogger.com/profile/01904770401330015769noreply@blogger.comBlogger19125tag:blogger.com,1999:blog-9164028093956218243.post-45899275624184031912010-06-10T20:52:00.000-07:002010-06-11T23:52:11.920-07:00Žuvačka alebo keď zamračí sa deň.<div align="justify"><span style="font-family:verdana;"><strong><span style="font-size:85%;">Stalo sa za bieleho dňa:<br /></span><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhAaGK9LhBipYloPuYmHSNaERd8fIwEs2CLG1KuDd-n_QFPXj9k0YWxv83rtnhx1Qt3JPWxYVpInoDG8NI13r8IcwzzYO_tdfk-VTyYC2RABiXHtvDYFAfPtFB1_rtfyMXLqr4G3Dij2Ck/s1600/buble1.jpg"><img style="MARGIN: 0px 0px 10px 10px; WIDTH: 200px; FLOAT: right; HEIGHT: 194px; CURSOR: hand" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5481774787034411170" border="0" alt="" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhAaGK9LhBipYloPuYmHSNaERd8fIwEs2CLG1KuDd-n_QFPXj9k0YWxv83rtnhx1Qt3JPWxYVpInoDG8NI13r8IcwzzYO_tdfk-VTyYC2RABiXHtvDYFAfPtFB1_rtfyMXLqr4G3Dij2Ck/s320/buble1.jpg" /></a><br />Ponáhľal som sa k autobusu. Stojí za to prehnať pľúcne mechúriky, človek si potom za odmenu pohodlne môže sadnúť, inak mu za lenivosť ostane miesto na státie. V horšom prípade vo vlastnej šťave sa nechať zlisovať v uličke zovretý medzi nervóznymi telami cestujúcich. Tak nejako to vypadá v autobusoch v najväčších letných horúčavách.<br /><br />Bežal som. So žuvačkou v ústach a uznajte, ťažko sa beží so žuvačkou v ústach, nuž ... vypľul som ju za behu. Veľmi pozorne som sa však stihol pozrieť, či sa niekto nedíva. Nepochopili by! No veď povedzte, len tak si odpľuť. Nie, to by sa teda nemalo! Som však človek vychovaný, nemyslite si, dokážem i hodinu niesť najmenší papierik, kým sa mi nepritrafí do cesty odpadkový kôš. Však som človek kultúrny! Ale žuvačku ...? Má mi snáď zabehnúť v hrdle? A je to napokon vec biologická, rozloží sa bez ťažkostí v zemi. Zem ju prijme, ako sa správne vraví. No a tak napokon, akáže to vina!?<br /><br /><br />Dobehol som. No vyhliadky na sedenie príliš ružové už neboli. A iste ani pre tých, čo dobiehali za mnou. Nejaké udychčané ženy sa náhlili hneď po mne. Jedna z nich zrazu začala energicky šúchať nohou o zem a krátko na to hromžiac so šúchajúcou nohou sa blížila ku mne, v snahe zaradiť sa do zástupu a tiež preto, aby ju nepredbehli. A samozrejme, za môj chrbát. Vnímal som akordy prichádzajúcej smršte. Tá korpulentá dáma už do pol minúty doslova sršala hnevom.<br /><br />- "Ktorý blbec, idiot, chruňo sprostý! Keby som vedela koho to bola žuvačka, hlavu mu odtrhnem !!!"<br /><br />Keby len chudera vedela, že ten blbec stojí pred ňou. Hrôza domyslieť odhalenie. Je z rovnakého pracoviska a teším sa u nej celkom dobrej priazni. Ohovára ma síce rovnako ako druhých ale na mňa berie predsa len akú takú zhovievavosť. Som jej zrejme nejak sympatický. Aj ma napadlo, že by som sa pridal k odsúdenie toho darebáka ... ale čo? Či som už úplne osprostel!? Až ma zalialo. Taká nezodpovedná odvaha! A ešte aj ... nadávať na seba? Nie, v žiadnom prípade! Sám by som sa ešte odhalil. Spravila by zo mňa handru ľudstva, zlosyna sveta, ... áno aj za svetové katastrofy by som mohol. A ako jej len ostatné prikyvovali. Mysleli to vážne? Aké sú zrazu lojálne a uznanlivé. Tetky jedny falošné, určite boli nadmieru spokojné; kolegyňa má po chvastaní. Tie jej super sandále z Poľska.<br /><br />Medzitým prešla dáma ku kliatiu. Žuvačka nie a nie opustiť jej topánku a mazať si ruky, "... pre nejakého nevychovaného chmuľa?" Že vraj úplne nekompletného. Mne nič predsa nechýba!! Čo si to tá stvora dovoľuje? Tak to už je teda priveľa! Ach, už aby som bol vo vnútri.<br /><br />Čo to ten šofér robí!? Čo sa úplne zbláznil? Teraz dopĺňa pásku do strojčeka?! Zrovna teraz? To je naschvál ! Ešte sa na mňa aj pozrel. V tom pohľade bola evidentná škodoradosť. Celkom iste ... áno, dobre som to videl. Určite ma chce nechať úplne vykúpať vo vlastnej šťave. Ale ako vie, že som to bol ja ... ?? To trvá ..., to trvá ... no konečne.<br />Rad sa trošku pohol. Ďalšia neprajníčka, čo - rovno pomstiteľka. Do ...<br />Veď ona nie je normálna! ... , v autobuse platiť päťstokorunáčkou, za cestu, čo je potrvá akurát tak na dve kýchnutia. Vraj, že nestihla rozmeniť. No pravdaže! ... Nie!. To urobila schválne, kvôli mne!!! Prečo nevytiahla tú dvadsaťkorunu?! Ja to neprežijem. Šofér znova na mňa pozrel. Úplne sa rozplýva nad mojou tryznou. A aký je len mimoriadne pokojný - odrazu! Keby som tu nebol ja, soptil by až by sa chvel autobus.<br /><br />To sa už úplne rozvarená dáma pustila aj do mojej rodiny. Ale tu by som už mal zasiahnuť! Veď ani jeden z mojich príbuzných nebol nikdy na miestach, ktoré opisuje. Pokiaľ viem, všetci sa vždy tešili dobrému zdraviu. Tak čo trepe. Zavrie jej už ktosi tú hubu?!<br /><br />Rad sa pohol a ja som konečne pri šoférovi. Či to bolo vypätie, či nadmierna kontrola duševnej rovnováhy neviem, potknutie na poslednom schode nevypadalo pre okolo sediacich ako únava z horúčavy. Keby mi katapultovanú peňaženku nezachytil šofér, ešte by som po autobuse zbieral aj drobné. Tak a teraz to už všetci vedeli!<br />To je ten lump! Žuvačky pľuje po uliciach, je ešte horší ako psíčkar, veď ani ten nezanecháva stopy po cestách, iba ak jeho pes.<br /><br />Ale osud bol milosrdný. Zaplatil som cestovné. S dobre nastrojeným pokojom a určite i s vydarene ospravedlňujúcim sa úsmevom, veď kto sa v takej trme - vrme nepotkne na schode, som sa konečne odobral do útrob autobusu. Dokonca, čuduj sa svet, ušlo sa mi miesto na sedenie. Tak to už bolo celkom určite vykúpenie a čo vykúpenie, dôkaz neviny! Taký obyčajný, malý, maličký priestupôčik nestojí za to, aby sa človek vinil. Žuvačka nie je bomba!<br /><br />Spokojne som sa usadil, zbavený všetkých nepríjemných dojmov, nevšímajúc si už rozruch, ktorý zasiahol príchodom rozpálenej dámy polovicu autobusu. A ešte k tomu musela stáť v uličke. Celkom som sa pobavil nad gestom, ktoré ma odrazu napadlo, aké by to bolo, keby som jej ponúkol za jej vytrpené chvíle miesto k sedeniu ... ale nie, škodoradostný predsa nie som! A zlý, pokrytec ... ? Tiež asi nie. Predsa ma nad tou myšlienkou otriaslo a napokon, bola to len myšlienka, celkom malá nevinná myšlienôčka. Ale aká príjemná ... Fuj!<br /><br /><br />Otvoril som si konečne časopis, ešte ráno zakúpený. Tie citáty v časopisoch! Kto len na to prišiel prvý, vrhať múdre slová do citátov, všetci to robia rovnako ... Na jeden sa zrovna dívam: "... čo nechceš, aby ti robili druhí, nerob ani ty im! .."<br /><br />Človek má hneď čudný pocit v žalúdku, takmer by sa cítil vinný. Ktovie, práve to hádam chcú dosiahnuť. Ale na seba sa nikto nepozrie?!<br /><br />Asi je na čítanie predsa len príliš teplo. Vrátil som časopis späť do tašky a spokojne som zadriemal, veď deň bol náročný.<br /></strong></span></div><br /><p align="center"><span style="font-family:verdana;"><strong>°°°</p></strong></span><span style="font-family:verdana;"><strong><div align="justify"></strong></span><span style="font-family:verdana;"><strong>Neprešli ani tri týždne, keď som sa ponáhľal so známymi na jedno dôležité, už vopred ohlásené pracovné stretnutie. Chcel som si skúsiť zapodnikať – naivný! Meškali a času bolo len tak - tak. Nemám rád nepresnosť a už vôbec nie mnou nezavinené vyčkávanie, bol som teda dosť nervózny.<br /><br />Prednášky boli brané veľmi prísne, hlavne včasný príchod. Minúta oneskorenia už znamenala hypnotický pohľad prítomných, čo v skutočnosti značilo – vinný, ale na odstrel ešte nezrelý. Žiadne vyrušovanie sa netolerovalo, hrozila tvrdá pokuta. Len za pípnutie mobilu, ak ho neborák zabudol vypnúť znamenalo po večeri pohostiť z vlastných zdrojov celý kolektív poslucháčov. Vrátane prednášajúcich, samozrejme. Spolu okolo 100 ľudí. Pochopiteľne, že u začínajúcich adeptov to znamenalo buď vymenenú zámku na byte alebo úspešný pokus o kolaps.<br /><br />No čo, sú aj horšie veci a napokon, kde sa dbá na poriadok, nemôže byť zlé vedenie. Tak čo!<br /><br />Známi konečne dohrmeli. Vodič mal vyblýskané auto, zlé jazyky hovoria, že je taký pedant, že sa v aute aj vyzúva. Kecy!<br /><br />Urobil som zopár krokov k autu, ale ... čo to?! Teraz ..., akurát teraz, keď mám tak naponáhlo. Akýsi blbec tu vypľul žuvačku. Šofér so sústrasťou prikývol a pozrel na hodinky. Celkom mi bolo jasné, celkom sa mi to javilo logické, keby ma tu nechali, veď už nestíhame, videl som už aj nohu pripravenú na plyne, pre takého nemožného, šuchtavého chlapa neponesú predsa následky všetci!<br /><br />Zafunel som ako býk. Pre jednu sprostú žuvačku ! Zrovna mne sa to stane. To ma zasa ktosi nemá rád!<br /><br />- "Ktorý blbec, chruňo sprostý! Keby som len vedel, kto to bol, hlavu mu odtrhnem ..."<br /><br />- No teda! Veď sú to slová tej tetky od autobusu. Tak ma predsa len dostala! </strong></span></div><br /><div align="justify"><strong><span style="font-family:Verdana;"></span></strong></div><div align="justify"></div><div align="justify"><strong><span style="font-family:Verdana;"></span></strong></div><div align="justify"><strong><span style="font-family:Verdana;"></span></strong></div><div align="justify"><strong><span style="font-family:Verdana;"></span></strong></div><div align="justify"><strong><span style="font-family:Verdana;"></span></strong></div><div align="justify"><strong><span style="font-family:Verdana;"></span></strong></div><div align="justify"><strong><span style="font-family:Verdana;">M.Púček, Dca</span></strong></div><br /><div align="justify"><strong><span style="font-family:Verdana;"></span></strong></div><div align="justify"></div>LITTERAhttp://www.blogger.com/profile/01904770401330015769noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9164028093956218243.post-41619174262114050722010-06-10T11:01:00.000-07:002010-06-11T23:02:04.942-07:00Pohrebná kapela alebo pohreb komunistu<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiRzq9e_mF07KWuC5iJ6djBJatZxrcin0qj1AXDmb7Mvn2SAapoKU5PISQl-E6g96gMi0chLgdRfcZYsMO2wL_3DvjpAEQSJI5Sbb5-ZY84FABCKLkUjcm-drm7pdFh4Z4ZAgr_Vy5cnQE/s1600/musik.jpg"><img style="MARGIN: 0px 0px 10px 10px; WIDTH: 132px; FLOAT: right; HEIGHT: 200px; CURSOR: hand" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5481227328396432482" border="0" alt="" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiRzq9e_mF07KWuC5iJ6djBJatZxrcin0qj1AXDmb7Mvn2SAapoKU5PISQl-E6g96gMi0chLgdRfcZYsMO2wL_3DvjpAEQSJI5Sbb5-ZY84FABCKLkUjcm-drm7pdFh4Z4ZAgr_Vy5cnQE/s320/musik.jpg" /></a><br /><div align="justify"><strong>Príbeh:</strong><br /><br /><span style="font-family:verdana;"><strong><em>Dychováci, ako sa im zväčša vraví majú popri svojich aktivitách aj jednu - dychovákom typickú, so značnou mierou opatrnosti povedať možno i "zábavnú", mimopracovnú činnosť, ku ktorej patrili tradične aj pohreby. Tam tej tvorivosti býva pomenej, na všetko sa točia dookola obohraté skladby, ale predsa len, hudba je to nádherná, kto by chcel, mohol by sa realizovať na vyberaných dielach majstrov. Nuž veď si len nechajte prejsť v myšlienkach takú Dvořákovu „Symfóniu č.9 Z nového sveta".<br /><br />Väčšinou sme sa však realizovali kvôli zisku. Áno. No a čo, za pohreb jedno, dvojhodinový celkom slušný zárobok. A potom kultúrne doladenie pri získanej fľaši pálenky, nazvanej lampáš, ktorú pozostalí naviac podarovali kapelníkovi ako oldomáš.<br /><br />A poviem vám, kedže práve pohreby akosi spadali do kategórie menej prísnehu žánru, človek nemusel niesť až takú dôslednú spoluzodpovednosť za čistý prejav, a i keď sa občas od odborne zdatnejších kolegov šuchol pohlavok alebo vykĺznuté slovo, dalo sa to zniesť. Na pohreboch sa písknutie, či zachrapčanie nástroja prešlo bez väčších problémov, veď napokon hrať vonku za mrazu alebo naopak za horúčav nie je žiadna slasť pre človeka, nieto ešte pre nástroj, ktorý potom vydá aj tomu zodpovedajúci zvuk.<br /><br />Po nascénovanom odohratí skladieb za pochodu, nás čakala ešte jedna, zväčša nemenná choreografia, trpezlivej a naučenej účasti pri záverečných obradoch nad jamou. No – účasti, ako sa povie - zväčša sme sa šepkom nenápadne bavili, nás sa predsa nijaký pohreb nikdy netýkal. Svoje sme si odohrali a ... dokladoval to napokon aj výrok jedného môjho kolegu, ktorý zvykol odpovedať zvedavcom, keď sa ho pýtali, že kto umrel: „Revala baba, tak asi chlap“.<br /><br />No nevravím, boli udalosti, z ktorých sme odchádzali dojatí alebo aspoň poučení. Vypočuli sme si občas dojemný príbeh o mŕtvom, o ktorom sme si vedeli urobiť celkom slušný obraz jeho života. Alebo farár, ktorý zoslal všeličo na bezbožné zástupy neveriacich a iných indivíduí, pobývajúcich na zemi s akosi špatne zvolenou prítomnosťou, veruže zatriasol i dušami „starých harcovníkov" ktorí si vošli aspoň do prvého poldecáku skutočne aj do svedomia. O mŕtvych však po dobrom! </em></strong></span></div><p><span style="font-family:verdana;"><strong><em></em></strong></span></p><p align="center"><span style="font-family:verdana;"><strong><em>°°°</p></em></strong></span><span style="font-family:verdana;"><strong><em><div align="justify"></em>Ohlásený bol pohreb známej osobnosti z podniku, v ktorom sme všetci pracovali a teda ako muzikanti podniku, ktorý nás platil sme sa ho z princípu mali zúčastniť akosi aj viac „navoňaní“. Hovorím zámerne zúčastniť, pretože sa to nielen patrilo, ale tentoraz aj vyžadovalo. Jano bol komunista a vyšší funkcionár. Bol to nemilý problém pre každého z nás, pretože to znamenalo podstatné predlženie pohrebu, kým sa prečítajú všetky pochvalné a samozrejme ako inak, znamenité a významné skutky zosnulého aparátnika. Horšie to bolo už len pri pohrebe evanjelickom, pretože ten málokedy trval menej, než dve hodiny.<br />Ten deň bol celkom obyčajný, ani veľmi zima, ani veľmi teplo.<br /><br />Takže nás čakala nuda. A bolenie nôh zo státia. Poviem vám ale, že na zhromaždení, na ktorom nemáte vlastnú účasť, je vynútená prítomnosť takmer trestom. Často krát som spomínal, že sa ten nebohý, ktorý už tie táraniny o sebe nemohol počúvať, bavil práve na mne. Lebo nech je to akokoľvek, nech si spomínam vždy na akúkoľvek situáciu, keď som sa na zhromaždení nudil, prišli na mňa ťažké chvíle. A v tento deň bol pri mne zasa kamarát, ktorému nikdy na potvoru nechýbal jeho sarkazmus a čudná záľuba zhadzovať deje, udalosti aj ľudí svojím spôsobom, ale za to nesmierne nákazlivým, v nesmierne vážnych situáciách. Tak to bolo i ten nešťastný deň.<br /><br />Jaro sa nudil. Nudil som sa i ja. A keďže sme sa nudili obaja, to nebolo dobre. A naviac sme si ani nemali o čom šuškať. A to bolo ešte horšie. Veď, keď sa myšlienky vyslovia, všetko je ako má byť. Ale keď sa myšlienky len myslia, a to ešte na pohrebe, kde je vážnosť a úcta povinná, tam je ventil pevne zatočený.<br /><br />Komunista Jano bol vo fabrike veľmi známy. Starý robotník, ktorého si strana osedlala ako robotnícky vzor, prešiel všetkými štádiami vývoja až takmer na vrchol. Jano bol typ človeka, ktorý sa dostal k funkciám ako slepé kura k zrnu a pritom ešte s charakterom, ktorý by mu závidel aj starý vetrom ošľahaný morský vlk, s vášňami najspodnejšej kategórie. Keby sa mali vypípať všetky slušné slová, ktoré v živote vyslovil, veru by nebolo ani čo vypípať. Korheľ starý to bol a smilník je slovo ešte príliš slabé na vyjadrenie pojmu, ktorým ho vyznamenal jeho bujný rozkrok. Žena jeho veru často spala u rodiny aj s deťmi a neraz aj vychýrenejší mejkap z krajín večného úsvitu, ktorý jej Jano zo služobiek priniesol ako darček, neutajil nočnú konverzáciu so svojim starým. Ale nebola ani ona svätica, vlastne ich vývoju takýto vzťah len prospieval. No, napokon - ktohovie. V každom prípade sme vedeli o Janovi všetci svoje, ale nezaujímalo nás to. My sme si prišli odohrať a potom hor sa k povinnému poldecáku a domov každý po svojom.<br /><br />Komunistický pohreb: ľudí na zhromaždení toľko, že viac ich už je len na púťach panenky Márie. Aj vybraní vzorní pionieri boli. Mažoretky nie! Hoci – zaujímavé by to bolo rozhodne. Aspoň by tá nuda nejako ... ale v každom prípade, myšlienky by šli úplne inam!<br /><br />Prvý rečník dlho nehovoril. Bol to oficiálny prejav, ktorý predstavil Jana ako dlhoročného vzorného pracovníka podniku. Ďalšie prejavy už profilovali Jana oveľa hlbšie. Postupne sa prešlo od uvedomelého narodenia, prechádzajúceho cez uvedomelé detské a mladícke roky až k pevne zodpovednému človeku – komunistovi, budovateľovi základov svetlých zajtrajškov. Rečníci sa predháňali vo vymenovaní toho najlepšieho, čo vôbec v ľudskom živote možno vyzdvihnúť. Typické, dobre vybrúsené kecy, ktoré ako inak samozrejme, nielen zo zvyku bral organizátor pohrebu ako povinné dekórum. A rečníkov bolo stále viac.</strong></span></div><br /><div align="justify"><span style="font-family:verdana;"><strong></strong></span></div><br /><div align="justify"><span style="font-family:verdana;"><strong>Zívať sa nepatrilo a iste by to aj bolo od nás, ktorí sme podľa scenára boli úplne vpredu takmer pri jame a pred nami ešte na potvoru voľný priestor, provokatívne. Keďže na počúvanie nebolo nič, jediným únikom bolo pozorovanie ľudí a pozostalých. Poviem vám ľudkovia, nie je nič horšie ako falošné krasorečnenie, pri ktorom pozorujete reakcie ľudí. A to ešte naviac v prítomnosti kamaráta Jara. Nemožno sa teda čudovať, že náš zmysel pre disciplínu, beztak nikdy príliš vzorný, to príliš skoro vzdal. Bolo to celkom ako pred búrkou. Náhle stíchnutie a zrazu ...<br /><br />... z Jara náhle vyšlo prvé, mne tak už dôverne známe „tchm“. Hrozný zvuk – hneď ma zachvelo vážnou obavou. Nikdy som neštudoval psychológiu, ale som si istý, že som objavil niečo, čo by som mohol aj snáď niekedy prednášať. Totiž, vo chvíľach spriaznenosti nastáva u dvoch ľudí zvláštny druh spojenia, telepatie, pri ktorej nie je vôbec nutné sledovať fyzickým zrakom druhého. Preto som vedel čo bude nasledovať a zachvel som sa. Na Jarove druhé, už hlasnejšie „tchm“ som už celkom jasne vedel, prečo Jaro urobil „tchm“ a uvidel som určite rovnaký obraz, ktorý tento zvuk v ňom vyvolal.</strong></span></div><br /><div align="justify"><span style="font-family:verdana;"><strong></strong></span></div><br /><div align="justify"><span style="font-family:verdana;"><strong>Ľudia dobrí! Pohľad na prítomných, ktorí sa nudia je úplne iný, ak ich vidíte pri prebujnenej fantázii a predstavách, ktoré sa prebudia k činnosti. Všetko sa začalo odvíjať. Každá veta, ktorá momentálne znela z mikrofónu, bola zrazu veľmi významová. Každé zdvihnutie hlasu, každá zmena tónu, či povzdych vyvolá veľmi obsahovo aj farbisto ucelený zodpovedajúci obraz. A na to sa predsa nedá nereagovať!? Pokojne by som povedal, že je to trest za ľahostajnosť z falošného postoja prijímať akúkoľvek lož, len ked je dostatočne uznávaná a zaradená do morálneho profilu spoločnosti.<br /><br />Jaro urobil tretie „tchm“ a ja som pevne stisol jazyk na zuby a sčervenal som. Vzápätí sa nafúkol, zozelenal a potom už asi ťažko opisovať farby jednotlivo, pretože sa určite menili tak ako sa menia defilujúce city predvádzajúcej sa striptérky na pľaci. Tieto prejavy hrozného premáhania zo snahy zachovať vážnosť v situácii, ktorá nastala práve tým rozplývajúcim sa chmuľom za mikrofónom a z pohľadu na ksichty znudené ale aj strojeno-úprimne zúčastnených ľudí, to je jednoducho na jedného spravodlivého človeka ako som bol ja a môj kamarát Jaro, naozaj priveľa. Prvý výbuch smiechu sa mi podarilo zadržať za zubami.<br /><br />Rečník práve opisoval starostlivého manžela plného lásky voči svojej rodine, ktorú viedol k tak vzornému spoločenskému a komunistickému životu, že citlivejšie osoby by si tam hádam aj poplakali. Pohľad na jeho manželku, mimochodom ešte celkom pohľadnú ženu, bol ako katapult dalšej salvy cez bránicu. Nemusel som pozerať na Jara, vedel som presne, čo si myslí a kde čumí. </strong></span></div><br /><div align="justify"><span style="font-family:verdana;"><strong></strong></span></div><br /><div align="justify"><span style="font-family:verdana;"><strong>Druhý výbuch, nezadržateľne sa valiaci niekde z môjho vnútra bol už omnoho silnejší a napriek úpornej snahe ho zadržať kdesi v hrudi, sa ozvalo už dosť počuteľné, niečo ako “huúúú-u-u-úúú“. U Jara rovnako. Strach spôsobil, že mi na čelo vystúpili prvé kropaje potu. Strach z toho, že nebudem za nijakých okolností schopný utlmiť rozvíjajúce sa vlny smiechu, ma zbavoval rozumu. Vlastne ani nešlo o smiech ale o dodnes mnou nedefinovaný prejav akejsi zmiešaniny z kŕčov a zvukov, vzniknutým vážnou obavou z náhle nezvládnutého prejavu citov, keď sa vyžaduje presne definované zachovanie spoločenského statusu. Našťastie rečník mal silný hlas a od rozvášneného prejavu sa málokto ešte odvracal k pozorovaniu okolia. V takýchto chvíľach som sa vždy snažil voliť predstavu a skúsenosti z môjho života, kde som musel prejaviť vážnosť. Predpokladal som, že práve táto vážnosť situácie vyrazí šípy valiacemu sa útoku. Takými skúsenosťami boli situácie zamerané na autoritu otca alebo výčitky matky, či niekedy svojho učiteľa a podobne, lenže na potvoru, keď som aj uvidel konečne myšlienku, ktorej som sa rýchlo chytil ako topiaci stebla, nedbajúc pozornosti, zmocnila sa ma práve tá časť situácie, kde sa autorita príliš autoritatívne nezachovala, čo prilialo len viac oleja do ohňa. A bolo po záchrane.<br /><br />V situácii, v ktorej sme sa ocitli bežia myšlienky rýchlosťou svetla. Všetko mi bolo už jasné, do všetkého som videl a vedel si o všetkom urobiť predstavu až do najmenšej podrobnosti práve tak ako kamarát Jaro.<br /><br />Keď som si predstavil milujúceho manžela komunistu, ktorého práve takmer básnicky líčil rečník do sfér svätcov, ktorí už hádam pre svoju svätosť ani nepotrebujú čúrať, s Jarom sme sa už zvíjali a naše dusenie sa už okolím nedalo nespozorovať. Prvé nadávky kolegov muzikantov za nami boli ešte dosť tlmené a troška prispeli k vyrovnaniu deficitu tej strašne hľadanej autority, ktorá nás mohla umierniť. Rečník sa ale prekonával. Od milujúceho manžela prešiel k milujúcemu otcovi. Predstava, ktorú ten blbec vyvolal bola absolútne zvrátená, s poznaním Jana nestotožniteľná, a my s Jarom sme videli plachého láskou a s úctou prihrbeného Jana komunistu, ktorý kŕčovito drží v jednej ruke červenú hviezdu a druhou rukou hľadí svoje deti po hlávke ako najstarostlivejší tatuško, bojazlivo poškuľujúc ku obrazu Brežneva na stene svojho bytu, či nespozoruje nejakú výčitku previnenia sprenevery sa svojmu bossovi.</strong></span></div><br /><div align="justify"><span style="font-family:verdana;"><strong></strong></span></div><br /><div align="justify"><span style="font-family:verdana;"><strong>Jeden obraz stíhal druhý, od skutočnosti na hony vzdialený. Udiv však, ktorý na Kvetinej tvári jeho plamenná reč vyvolala, bol takým strašným prílevom na naše mučené duše, že naše prehnutie sa dostalo až takmer do ostrého uhla. Chuderka si možno myslela, že rečník je asi na inom pohrebe ale celkom sa zdala i druhá možnosť ako oprávnene reálna: - Kveta vlastne svojmu mužovi ubližovala. Aspoň tak to vypadalo, jej opatrný pohyb očí zľava doprava a vzápätí hneď mierne otáčanie hlavy sledujúc tak prítomných, sa nedal utajiť. A možno si myslela niečo úplne iné, lebo zazdal sa mi na jej ústach aj akýsi úškrn škodoradosti. Aj deti sa vyrovnali. Áno, veď čo, že ich mlátil za mlada ako slamu cepami, takýto ventil zodpovednosti, akú niesol na svojich ctihodných pleciach, bol asi iba nutným výfukom, ktorý sa môže vyrovnať len vo výsostnom práve súkromia. Nájdené myšlienky vyvolali napokon i spokojnosť na tvárach akosi málo smútiacej rodiny.<br /><br />Zato však nastal pohyb celkom viditeľný v zhromaždení ostatného príbuzenstva. Pohyb, ktorý bol ďalšou vlnou, valiacou sa na moje a Jarovo vnútro. Vysokomyseľný údiv nad počutým, s náhle prebudenou vôľou rýchlo prejaviť city, ktoré doteraz chýbali, aby nenechali aj ich bez účasti na jeho zásluhách – „... to bol človek, ten Jano ...“ – vyvolali takmer divadelné kreácie z ich ksichtenia - myšlienky sa dali čítať a my s Jarom sme boli vystavení na pranier ako zločinci, do ktorých si smel už každý kopnúť. Zatiaľ však zozadu len naši milí kolegovia. Prejavy nevôle boli už veľmi otvorené. A nielen od nich. Ľudia začali krútiť nad nami, nerozvážnymi mladíkmi hlavami. </strong></span></div><br /><div align="justify"><span style="font-family:verdana;"><strong><br /></div></strong></span><div align="justify"><span style="font-family:verdana;"><strong></strong></span></div><div align="justify"><span style="font-family:verdana;"><strong></strong></span></div><div align="justify"><span style="font-family:verdana;"><strong>- „Ach hrôza!“<br />- „Tak toto už asi nezvládneme!“<br />- „Kam len teraz utiecť?“ </strong></span></div><div align="justify"><br /></div><div align="justify"><span style="font-family:verdana;"><strong>Boli sme doslova uväznení zozadu, spredu i z boku, na viac pred nami bol priestor, takže sme boli pred všetkými ako na javisku. Keď nám pred vnútorným zrakom prešli kŕčovito ďalšie obrazy rodinného a spoločenského života uvedomelého komunistu a zbystrenie všetkých zúčastnených nadobúdali vôľovú snahu sústredenia, aby im tiež nič neuniklo z poznávania a cenností skvelého človeka, nám už otvorene nadávali kolegovci a búchali do nás, s dodaním toho, že sme úplní idioti a blbci sprostí. A keď už väčšina prítomných na zhromaždení krútila hlavami nad nami, nastala mierna zmena aj u zhypnotizovaného rečníka, ktorý spozoroval pohyb, možný ohroziť jeho kultivovaný výstup a napokon i postavenie, pretože si náhle zrejme uvedomil lož, ktorú svojim šplhúnstvom vyvolal, vytiahol z vrecka kapesník, aby si utrel čelo, rozpačito pozrel po zhromaždení, pričom už určite začal ľutovať svoje rozsiahle litánie a snažil sa prejav ukončiť tak, že badateľne skracoval vety, s cieľom sa čím skôr oslobodiť z dosahu ohnivých pohľadov.<br /><br />To už sme boli pod paľbou nadávok a vážnych vyhrážok, ale bolo nám to jedno. Bolo nám srdečne jedno, či za trest nedostaneme zaplatené, či neuvidíme poldecák, a či nám možno hrozí aj kárne opatrenie. Mokrí od smiechu, pestrofarební od premiery a rôznosti citov, ktoré nami pulzovali už nehatene, sme si utierali nosy, ktoré nemenej prejavovali svoju aktivitu a utierali slzy od nekontrolovaného smiechu, či vlastne plaču, sme sa napokon predsa len hľadanej pomoci dobrali.</strong></span></div><br /><div align="justify"><span style="font-family:verdana;"><strong>Boli to deti. Pohľad na ne, ktorým bolo srdečne jedno, čo sa odohráva navôkol, bol doslova oslobodzujúci. Mali svoje vlastné divadielká vo svojich hlávkach, čo dokazoval jeden vŕtaním sa v nose, iný otváraním a pohybovaním ústočiek, ktoré sledovali myšlienky. Ale konečne nám prišla jedna silnejšia a tentoraz sme uverili, že aj skutočná pomoc.<br /><br />Starý pán, vysoký s dôstojnou vyrovnanou chôdzou, s veľkým, snáď až príliš veľkým širákom, narazeným až na uši! Ten širák by bol ešte pred chvíľou celkom iste dôvodom nášho veľkého výbuchu smiechu, pretože prítomnosť tohto pána vyvolala pozornosť aj ostatných, ale teraz sa nám hodila. Ten pán sa postavil svojou mohutnou postavou tam, kde jedine bolo ešte voľné miesto, ak chcel byť čo najbližšie ceremoniálu, a to miesto bolo práve pred nami. Radostná to chvíľa! Nielen, že nás zakryl od veľmi nepríjemných pohľadov ľudí ale svojim zjavom ich aj odpútal od nás.<br />A my, – my sme pomaly dosmrkali, poutierali zvyšné slzy a pomaly sa narovnali ako sa na poriadnych ľudí patrí. Vlastne na poriadnych muzikantov pohrebnej kapely!<br />Pohľad musel byť na nás komický, lebo vedome a so silou vôle sme sa s Jarom navzájom snažili od seba odvrátiť, každý k opačnej strane, aby sme ani len náznakom na seba nevideli, aj keď sme vedeli, že nám to nie je nič platné a vlastne zbytočné.<br /><br />Aký len pokoj nastal teraz v našich dušiach a my sme sa vážne zaradili do vážnej prítomnosti a dokonca sme posledným doznievajúcim prejavom chceli už aj vážne načúvať.<br /><br />Ale táto náprava ... nám nebola dopriata!<br /><br />Žiaľ, neboli sme dosť bdelí a netušili sme, čo nám ten ujo vyvedie. A nech sa na nás nikto za to prosím nehnevá, za toto sme už skutočne nemohli, toto bolo už na nás naozaj príliš.<br /><br />Ujo, ako sa patrí na pohrebe, a iste nielen na pohrebe, sňal zo svojej veľkej hlavy klobúk, pričom sa mu spod neho vyhupol dôsledne ukrytý obsah. Uvideli sme veľkú holú hlavu, ale s ušami tak veľkými, že hádam aj slon by mal vážnu konkurenciu. Jednoducho plachťáky ! Žiadne varovanie, žiadne upozornenie predtým! Nič! To, čo sme s Jarom urobili, by sa mohlo pokojne nazvať ako hurónsky výkrik nad prekvapeným útokom apačov. Otvorený výbuch smiechu sa nedal zadržať a my sme bezmocne prijímali kopance i buchnáty, nadávky na najsprostejšie hovadá aké kedy boli, nebránili sme sa už ničomu, lebo to bolo aj tak úplne zbytočné.<br /><br />A ujo – ten nešťastný ujo napokon, keď už to bolo jedno aj celému okoliu a ťukali si prstom na svoje hlavy, čo vlastne znamenalo, čo si myslia o našich, sa otočil za seba, a tým najnevinennejším pohľadom, "... že čo sa to tam deje?", sme spoznali, že možno je ešte naviac aj hluchý. Spokojne sa obrátil nazad a nedal na sebe poznať ani najmenší náznak rozpakov. °</strong></span></div><p><span style="font-family:verdana;"><strong></strong></span></p><p align="center"><span style="font-family:verdana;"><strong>°°°</p></strong></span><span style="font-family:verdana;"><strong><div align="justify">Pohreb samozrejme skončil, ako skončí napokon každý pohreb. Nás s Jarom čakal ale iný. Tušil pochovanie našich nádejí na najbližšie výhody a zásluhy, ktoré reprezentácia dychového orchestra svojim členom poskytuje. Ale boli sme zmierení. Možno podobne, ako ten aparátnik s náboženskou otázkou.<br /><br />No ale, ako to už u muzikantov napokon býva, keď sa pri nalievaní pohárikov v blízkej krčmičke zvýšila jeho frekvencia, bolo nám odpustené. Samozrejme za nepísanej podmienky, že sa všetky dojmy vygumujú aj na kare u pozostalých a nepodajú na nás oficiálnu sťažnosť.<br /><br />Nepodali. Možno preto, že by si museli niečo verejne priznať, ale možno aj preto, že sa dobre bavili. Na nás! </strong></span></div><br /><div align="justify"><span style="font-family:verdana;"><strong></strong></span></div><br /><div align="justify"><span style="font-family:verdana;"><strong></strong></span></div><div align="justify"><span style="font-family:verdana;"><strong></strong></span></div><div align="justify"><span style="font-family:verdana;"><strong></strong></span></div><div align="justify"><span style="font-family:verdana;"><strong>M. Púček, Dca</strong></span></div><div align="justify"><span style="font-family:Verdana;"></span></div><div align="justify"></div><div align="justify"></div><div align="justify"></div>LITTERAhttp://www.blogger.com/profile/01904770401330015769noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9164028093956218243.post-79660793247915172062009-10-08T15:26:00.000-07:002009-10-11T20:34:55.719-07:00Príbeh o ,,tých" slovách<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgqD2XuTkDdnaztfpsRNHVOW9VJmV3tdCkxt50DSQ4poEdZzJNh-g9KoErGsrhCjq1xIdNaumUP0nHLUExcaLjesOZFYGaMVgN0yHurvndEOkXRPUUz4jzbQ4TakFqqL31_X2B4YtrG24s/s1600-h/Hnev1.jpg"><img style="MARGIN: 0px 0px 10px 10px; WIDTH: 225px; FLOAT: right; HEIGHT: 315px; CURSOR: hand" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5391551804024794274" border="0" alt="" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgqD2XuTkDdnaztfpsRNHVOW9VJmV3tdCkxt50DSQ4poEdZzJNh-g9KoErGsrhCjq1xIdNaumUP0nHLUExcaLjesOZFYGaMVgN0yHurvndEOkXRPUUz4jzbQ4TakFqqL31_X2B4YtrG24s/s320/Hnev1.jpg" /></a><br /><p style="TEXT-ALIGN: justify; FONT-STYLE: italic; COLOR: rgb(102,0,0); FONT-WEIGHT: bold">Zo začiatku to boli pre ňu len písmená čudne pospájané do akýchsi bizarných útvarov. Mnohým ani nerozumela. Bála sa ich. Vedela, že sú zlé. Doma ich nikdy nepočula. Stretávala sa s nimi vonku na ulici, keď sa podvečer začali z krčmy vynárať alkoholom podgurážení chlapi. Vždy ju to vystrašilo. Vycivené postavy, neistý krok – niekedy sa jej zdalo, že už-už spadnú - mútny pohľad, zlosť sršiaca z každého pohybu a hlavne <strong>tie slová</strong>. S malou dušičkou ich pozorovala, vždy pripravená na útek. Stávalo sa, že sa pred krčmou strhla bitka a vtedy sa <strong>tie slová</strong> ozývali po celej dedine.<br />Našťastie pijanov – ako ich vtedy volali - nebolo v dedine veľa. Každý ich poznal a dedinčania súcitili s ich rodinami.<br />Občas sa pohádali niektorí susedia kvôli nejakým ,,dôležitým“ dedinským taľafatkám a vtedy <strong>tie</strong> <strong>slová</strong> lietali ponad plot ako malé, ale ostré kamienky.<br />Mnohí jej rovesníci <strong>tie slová</strong> poznali. Všimli si, že ona je iná. Doberali si ju preto. Raz jej ktorýsi chlapec povedal: ,, Povedz čapi!“ Zopakovala. ,,A teraz opakuj rýchlo po mne – ča-pi-ča-pi-...“ Hanbila sa , že sa dala dobehnúť.<br />Niekedy pátrala po <strong>tých slovách</strong>, hľadala ich, zisťovala, kto a kam ich pred ňou skryl. Intuitívne vycítila, kam sa má vybrať. Cestu poznala. Šesťročné dievčatká vedia, ako sa dostať do svojej dušičky. Brána je hneď vedľa srdiečka a potom treba prejsť kúsok doprava a dozadu a nakoniec zostúpiť celkom dolu, až tam, kde v záhyboch čiernomodrošedofialovočervenej hmly je ukrytá duša. Úplne na samom najspodnejšom mieste objavila maličkú čiernu skrinku. Tam boli schované. Chvíľkami aj rozmýšľala, že ju vytiahne a otvorí, ale uvedomila si, že nemá od nej kľúčik. Cítila, že nie je jej súdené nájsť ho. Niekto ho dobre pred ňou schoval.<br />Keď bola trochu staršia, rozhodla sa, že si niektoré z <strong>tých slov</strong> ukradne od svojich rovesníkov. Podaktorým boli bohato dopriate. V duchu si ich opakovala, prevaľovala na jazyku, ba skúšala povedať niektoré aj nahlas. Ale nešlo to, von z úst ich nedostala. Nakoniec to vzdala.<br />Celé roky sa pokúša naučiť sa vedľa nich žiť. Nie s nimi, len vedľa nich. Denno-denne ich počuje, vníma a ešte stále ich nedokáže prijať, ešte stále jej trhajú uši. Pôsobia na ňu ako škrípajúce brzdy áut a niektoré sú neznesiteľné ako zvuk, keď nechtom zavadíte o tabuľu. Bŕŕŕ !<br />Len doba sa akosi zmenila. Pred pár rokmi niekto zavelil na útok a podarilo sa. <strong>Tie slová</strong> sa rozťahujú, obsadili celú krajinu , znejú na každom kroku. Už nepatria len pijanom, hulvátom, obmedzencom, neschovávajú sa po krčmách a putikách. Sú všade. Sú ,, in“a ,, cool“ a ak sa predsa len nájde niekto fajnový, komu prekážajú, môže celý večer počúvať pípanie....<br />Jej nechýbajú. Nepotrebuje ich. Naučila sa využívať silu iných slov. Jej slová nekričia, neurážajú, neponižujú, netvária sa , že sú moderné a úplne nenahraditeľné. Vždy povedia, čo je potrebné povedať. Na malú čiernu skrinku už takmer zabudla. No občas ju napadne otázka: Kde sa stratili tí / mamy a otcovia/, čo vedia zamykať takéto skrinky?</p><br /><p style="TEXT-ALIGN: justify; FONT-STYLE: italic; COLOR: rgb(102,0,0); FONT-WEIGHT: bold">Autor: O.Ďurechová<br /></p><br /><p style="FONT-STYLE: italic; COLOR: rgb(102,0,0); FONT-WEIGHT: bold" class="MsoNormal"><?xml:namespace prefix = o /><o:p></o:p></p>LITTERAhttp://www.blogger.com/profile/01904770401330015769noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-9164028093956218243.post-87425287496020527792009-05-26T02:01:00.000-07:002009-05-26T02:07:29.114-07:00Básne<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiL1KPGMTfhYZlABDmaYKxgnhGPL_IEWsZyqGex92lfz_GnDM2TMO07IVg80p_xLXrRYsph8_UAM9D-hNXRhMucvCZJ5_Z85Ap7jCKkmOQNNVF9a8qrrHvWwQ25sppJ7W1LWwiWPrcwOBM/s1600-h/zrada.jpg"><img id="BLOGGER_PHOTO_ID_5340056049652572290" style="DISPLAY: block; MARGIN: 0px auto 10px; WIDTH: 199px; CURSOR: hand; HEIGHT: 168px; TEXT-ALIGN: center" alt="" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiL1KPGMTfhYZlABDmaYKxgnhGPL_IEWsZyqGex92lfz_GnDM2TMO07IVg80p_xLXrRYsph8_UAM9D-hNXRhMucvCZJ5_Z85Ap7jCKkmOQNNVF9a8qrrHvWwQ25sppJ7W1LWwiWPrcwOBM/s400/zrada.jpg" border="0" /></a><br /><div><div></div><div></div><div></div><div></div><div></div><div></div><div></div><div></div><div></div><div></div><div></div><div></div><div></div><br /><div><a href="http://micka271.blogspot.com/2008/07/vrav.html"><strong><em><span style="color:#660000;">Vravíš</span></em></strong></a><strong><em><span style="color:#660000;"><br /></span></em></strong></div><div><strong><em><span style="color:#660000;"></span></em></strong></div><br /><div><strong><em><span style="color:#660000;"></span></em></strong></div><br /><br /><div><strong><em><span style="color:#660000;">Vravíš...buď odvážna...,keď necháš ma samú,</span></em></strong><br /></div><div><strong><em><span style="color:#660000;">keď už aj do očí najbližší ti klamú,</span></em></strong><br /></div><div><strong><em><span style="color:#660000;">vravíš...buď chápavá...,bol to len omyl,</span></em></strong><br /></div><div><strong><em><span style="color:#660000;">pri ktorom neprávom srdce si zlomil,</span></em></strong><br /></div><div><strong><em><span style="color:#660000;">vravíš...buď statočná...,všetko sa zhojí,</span></em></strong><br /></div><div><strong><em><span style="color:#660000;">keď už len o seba druhý sa bojí,</span></em></strong><br /></div><div><strong><em><span style="color:#660000;">tak už viac nevrav mi, už prosím stíchni,</span></em></strong><br /></div><div><strong><em><span style="color:#660000;">to čo už vzal si mi, naspäť mi vdýchni,</span></em></strong><br /></div><div><strong><em><span style="color:#660000;">zbal si svoj batôžtek, strať sa mi z očí,</span></em></strong><br /></div><div><strong><em><span style="color:#660000;">môj svet aj bez teba ďalej sa točí...<br /></span></em></strong></div><br /><br /><div><strong><em><span style="color:#660000;"></span></em></strong></div><br /><br /><div><a href="http://micka271.blogspot.com/2008/07/zrada.html"><strong><em><span style="color:#660000;">Zrada</span></em></strong></a><strong><em><span style="color:#660000;"> </span></em></strong><br /></div><div><br /><strong><em><span style="color:#660000;">Máš úsmev na perách, no v srdci žiaľ,</span></em></strong><br /></div><div><strong><em><span style="color:#660000;">keď láska ti odchádza, odchádza v diaľ,</span></em></strong><br /></div><div><strong><em><span style="color:#660000;">si plný otázok, nechceš byť sám,</span></em></strong><br /></div><div><strong><em><span style="color:#660000;">však ublížil si sebe a nielen nám,</span></em></strong><br /></div><div><strong><em><span style="color:#660000;">zradil si niečo, čo mal si strážiť,</span></em></strong><br /></div><div><strong><em><span style="color:#660000;">niečo ,čo s inými ťažko je zažiť,</span></em></strong><br /></div><div><strong><em><span style="color:#660000;">zradil si vieru, čo v láske sme mali,</span></em></strong><br /></div><div><strong><em><span style="color:#660000;">zradil si všetko, čo sme jej dali </span></em></strong></div><div><strong><em><span style="color:#660000;"></span></em></strong></div><br /><div><strong><em><span style="color:#660000;"></span></em></strong></div><br /><br /><div><strong><em><span style="color:#660000;">Autor: Alenka Rovňanská<br /></span></em></strong></div></div>LITTERAhttp://www.blogger.com/profile/01904770401330015769noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9164028093956218243.post-24607176170458456942009-03-06T13:43:00.000-08:002009-03-06T13:51:53.517-08:00Klameš<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiDpBQjPnx9mCF1Lnjn8s8CWNTUPtlfjvwBK7yH0Y2nOr1el-okohlNi39XqJFLyAr-_Xy3Lsk73U9SDr1WzResuyBICkc56mlcAMzRJCV-MY52d4kFZqtUzI-bFZv8o_YEshm52mIM5jc/s1600-h/smutok.jpg"><img style="margin: 0px auto 10px; display: block; text-align: center; cursor: pointer; width: 245px; height: 306px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiDpBQjPnx9mCF1Lnjn8s8CWNTUPtlfjvwBK7yH0Y2nOr1el-okohlNi39XqJFLyAr-_Xy3Lsk73U9SDr1WzResuyBICkc56mlcAMzRJCV-MY52d4kFZqtUzI-bFZv8o_YEshm52mIM5jc/s400/smutok.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5310195476828713026" border="0" /></a><br /><br /><p class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; line-height: normal; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);"><span style="" lang="CS">Klameš mi v písmenkách, klameš mi do očí,<br />klameš mi do srdca, vieš jak to vytočí,<br />klameš mi stále už, prečo? - ja netuším,<br />možno však v nádeji, že všetko preruším,<br />vzdať sa ťa nemienim, ak chceš byť sám,<br />vrazíš nôž hlboko do ďalších rán,<br />nič viac som nechcela, len ma mať rád,<br />vzťah mal byť s tebou len, nie plný zrád,<br />vieš jak ťa milujem, vieš, že to bolí,<br />po lícach tečú mi dva prúdy soli...</span></p> <p class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; line-height: normal; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);"><br /></p><p class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; line-height: normal;"><span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);">Autor: Alena Rovňanská</span><br /><span style="" lang="CS"> <o:p></o:p></span></p>LITTERAhttp://www.blogger.com/profile/01904770401330015769noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9164028093956218243.post-10248582925022710482009-03-06T13:08:00.000-08:002009-03-06T13:17:16.204-08:00Vyznanie<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjAyfSf46_Wjhfrk7yRlHxZuuVofDIeI2s5xqsWfyqa4fG3qjrHSofWq7JGlwwRtWmHxxedZJYmFbEyyW8tKVVSVtIM1q4Q_M_CuHyiZq_5F9WL_YC0CBR-hLVwPLWpZYnrG4YkgWdpbzI/s1600-h/laska1.jpg"><img style="margin: 0px auto 10px; display: block; text-align: center; cursor: pointer; width: 288px; height: 225px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjAyfSf46_Wjhfrk7yRlHxZuuVofDIeI2s5xqsWfyqa4fG3qjrHSofWq7JGlwwRtWmHxxedZJYmFbEyyW8tKVVSVtIM1q4Q_M_CuHyiZq_5F9WL_YC0CBR-hLVwPLWpZYnrG4YkgWdpbzI/s400/laska1.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5310186862107615330" border="0" /></a><br /><br /><br /><span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);">Ležím a premýšľam, stojím, či snívam,</span> <span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);"><br />pri každej myšlienke s tebou len bývam,</span><br /><span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);">vieš, že Ťa milujem, viem, že ma lákaš,</span> <span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);"><br />možno som opakom toho, čo čakáš,</span> <span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);"><br />to sa však nedozvieš, dokým sa bojíš,</span> <span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);"><br />či som tou jedinou, o ktorú stojíš,</span> <span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);"><br />mal si ma v spomienkach, mal si ma v snoch,</span><br /><span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);">roky nás delili, čas nie len v dňoch,</span> <span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);"><br />už som tu pre Teba, skús skúsiť šťastie,</span><br /><span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);">láska aj s tebou už úmerne vzrastie,</span> <span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);"><br />skús mi dať znamenie, skús opäť snívať,</span> <span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);"><br />zasnene do očí pri mne sa dívať,</span> <span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);"><br />skús sa mi otvoriť, jedno ti sľúbim,</span> <span style="" lang="CS"><span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);"><br />nikdy Ťa nesklamem, vážne Ťa ľúbim...</span> <span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);"><br /><br />Autor: Alena Rovňanská</span> <o:p></o:p></span><p class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; line-height: normal;"><span style="" lang="CS"> <o:p></o:p></span></p>LITTERAhttp://www.blogger.com/profile/01904770401330015769noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9164028093956218243.post-42307431354401288722009-02-14T12:17:00.000-08:002009-03-01T08:02:28.473-08:00/Ne/Valentínska<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgTLY_0yiBQtz6OYjobTdUiXN4EsxezC945tof3GUMqqs2y6S13V-QV4eLZIfK0smu9ZBwU3oY8IMgWobWBaNOIXROI4reFh9HjD6zuCeBkWNJxJEhC785zxy4QYSBvttrSSe1ViOAQ7M8/s1600-h/z+lasky.jpg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer; width: 232px; height: 169px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgTLY_0yiBQtz6OYjobTdUiXN4EsxezC945tof3GUMqqs2y6S13V-QV4eLZIfK0smu9ZBwU3oY8IMgWobWBaNOIXROI4reFh9HjD6zuCeBkWNJxJEhC785zxy4QYSBvttrSSe1ViOAQ7M8/s400/z+lasky.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5302752213470747474" border="0" /></a><span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);"></span> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">Chcel by som tvoje áno<br />Pod bielym závojom<br />A nehou naplnené ráno<br />Opité vášne nápojom</p><p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><br /><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">Chcel by som tvoje ruky<br />Odeté v hodvábe<br />A trpieť slasti muky<br />Čo sú v nich schované</p><p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><br /><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">Chcel by som tvoje pery<br />S prísľubom súhlasu<br />A byť ten čo slepo verí<br />Že po mne smädné sú</p><p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><br /><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">Chcel by som tvoje srdce<br />Ukryť si do dlane<br />Spojiť s ním svoje horúce<br />Vydať sa na púť odhodlane</p><p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><br /><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">Chcel by som tvoje telo<br />Do neho sa vnoriť<br />Aby sa vášňou rozhorelo<br />Bozkami tvoje ,,nie“ pokoriť<o:p><br /></o:p></p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">Chcel by som....<o:p><br /></o:p></p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">.......................................<o:p><br /></o:p></p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">Tak si mi spieval o túžbe<br />Len pre mňa zneli tie slová<br />No láska stratila sa v tme<br />Zostala spomienka boľavá</p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> Autor:O.Ď.</o:p></p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"> </p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p><br /><span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);"><br /></span><o:p></o:p><br /><p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"> </p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p>LITTERAhttp://www.blogger.com/profile/01904770401330015769noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9164028093956218243.post-34279554275572765022009-01-30T16:09:00.000-08:002009-01-31T09:07:47.319-08:00Sám sebe katom<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj2OolFs6eUJfyESkitMOkTcvR0q50r0lWNzBci_YfqQ835tXXAecjhxAK2y-_ErXHnYhpJyTLk88nZYWs1xFzyu1uIXJuayYUK5RVaphfDumyPX13RH8p0DPGPtXLFUan9sUBDImWCUoQ/s1600-h/binle.jpg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer; width: 230px; height: 203px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj2OolFs6eUJfyESkitMOkTcvR0q50r0lWNzBci_YfqQ835tXXAecjhxAK2y-_ErXHnYhpJyTLk88nZYWs1xFzyu1uIXJuayYUK5RVaphfDumyPX13RH8p0DPGPtXLFUan9sUBDImWCUoQ/s400/binle.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5297504325443634770" border="0" /></a><!--[if gte mso 10]> <style> /* Style Definitions */ table.MsoNormalTable {mso-style-name:"Normální tabulka"; mso-tstyle-rowband-size:0; mso-tstyle-colband-size:0; mso-style-noshow:yes; mso-style-parent:""; mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; mso-para-margin:0cm; mso-para-margin-bottom:.0001pt; mso-pagination:widow-orphan; font-size:10.0pt; font-family:"Times New Roman"; mso-ansi-language:#0400; mso-fareast-language:#0400; mso-bidi-language:#0400;} </style> <![endif]--> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><br /></p><p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">Akože to vravíš,<br />že je slovo nadarmo?!<br />Vraj, že nemá váhy, ani tónu?<br />Vedz: čo tak denne súkaš bez pardonu,<br />neužívaš zadarmo !<br /><br /></p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">Za každé daň splatiť musíš -<br />sám si architektom záhrady<span style="" lang="EN-US">;</span><br />v ktorej vlastný dom si staviaš,<br />z ktorej plody zbierať budeš ohrady<br /><br /></p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">Ak si myslel, že sú slová smetie,<br />že nemá cenu slovíčkom sa hrať,<br />nuž priateľom si smrti,<br />duše svojej kat !<br /><br /></p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">Veď aké vody nachystal si do vane<br />také je i tvoje kúpanie<span style="" lang="EN-US">;</span><br />aké slová používaš vo vete,<br />takú si prózu píšeš o svete<br /><br /></p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">Zlým slovom prihovor sa bratovi,<span style=""></span><br />a dvojitým, osud čoskoro ťa uderí<span style="" lang="EN-US">;</span><br />zúfaj už dnes, ak nie je plodu zdravého,<br />lebo zajtra zdieľať osud budeš chorého<br /><br /></p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">Ako na zlodeja <span style=""> </span>čakajú už traja,<br />aby obrali ho o viac, než sám vzal,<br />aj z falošných slov, čo pošpinili zem<br />lavínový balvan narastal<span style="" lang="EN-US">;</span><span lang="EN-US"></span><br />na hodinu vymeranú <span style="" lang="EN-US">’</span>by sa privalil,<br />srdcu pokoj vzal<br /><br /></p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">Len pochabý zhadzuje svoje brnenie,<br />šľachetný kov cností drobí<br />v mince bezcenné<span style="" lang="EN-US">;</span><br />však čože už ti chlape za cnosť je to,<br />aby<span style="" lang="EN-US">’</span>s vprostred boja spal ?!<br />ani mŕtvy, sotva živý ešte<br />sluhom doby si sa stal<span style="" lang="EN-US">;</span><br />pre obžraté kosti, čo ti podhadzuje,<br />hrdosť svoju zakopal<br /><br /></p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">Kto v prísnej láske s odvahou sa nezbratá<span style="" lang="EN-US">;</span><span lang="EN-US"></span><br />do zoznamu jeho hrivny<br />zmužilosť sa neráta !<br />Vytrvalý v zmäkčilosti slova,<br />vo veci odvahy však snob<span style="" lang="EN-US">;</span><br />nuž nech mu teda domovinou jeho<br />konečného cieľa: <span style=""> </span>hrob!<br /><br /></p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">Nebude nosiť korunu,<br />kto slovu váhu nedáva<span style="" lang="EN-US">;</span><br />len v prachu skončí chabých sláva<br />tam, kde prízrak na truhlici vekov vysedáva<span style="" lang="EN-US">;</span><br />A čašník život? – ten sa mu už katom stáva<span style="" lang="EN-US">;</span><br />miesto vína blenu do čiaš leje,<span style=""></span><br />ku hostine vrátnikovi dáva<br />kľúče k bránam na galeje!</p><p class="MsoNormal"><span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(102, 0, 0);">Autor: M.Púček</span><br /></p>LITTERAhttp://www.blogger.com/profile/01904770401330015769noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-9164028093956218243.post-30833918811494687772008-11-03T13:24:00.000-08:002008-11-13T11:03:24.729-08:00Straší ma bezmocnosť<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEheBNwIJ8i3KJ01tnFipPv7RoRmKg-YXUJRlsYHE5yxt8Vw720cw4yDz0bYQOSROvVjSGjZHweNycxLjxrXv1cEctgDFnrwvE1y4dCYt-g7uE14dsNuFmMi2-U08EVjJTykec0O293CVM4/s1600-h/noc.jpg"><img style="margin: 0px auto 10px; display: block; text-align: center; cursor: pointer; width: 300px; height: 400px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEheBNwIJ8i3KJ01tnFipPv7RoRmKg-YXUJRlsYHE5yxt8Vw720cw4yDz0bYQOSROvVjSGjZHweNycxLjxrXv1cEctgDFnrwvE1y4dCYt-g7uE14dsNuFmMi2-U08EVjJTykec0O293CVM4/s400/noc.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5264547928552040370" border="0" /></a><br /> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">Straší ma bezmocnosť<br />Čo bude, ak nebude...<br />Toľko toho chcem<br />Príde chvíľa prekvapenia,<br />oznámenia,<br />utrpenia.</p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">Zmení cieľ, cestu, radosť<br />Straší ma bezmocnosť<br />Toľko toho chcem,<br />no už nevládzem</p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">Smútok berie energiu,<br />pochybnosti silu<br />Viem, nevzdávať sa<br />Slnko dodá mi ju,<br />vybieli čiernu myseľ<br />No nesvieti každý deň</p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">Niekedy dlhé čakanie<br />zatemní dušu ,príde tieň<br />Všemožné slnko, zmaž slzy,<br />vyhlaď vrásky v duši,<br />dodaj srdcu energiu,<br />pozlať lúčmi krajinu</p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">Až vtedy srdce zaplesá,<br />myseľ rozžiari<br />Bojím sa tmavých dní<o:p><br /></o:p></p><br /><p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">Autor:B.J.<br /></p>LITTERAhttp://www.blogger.com/profile/01904770401330015769noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9164028093956218243.post-11670115040114381742008-10-28T13:46:00.000-07:002008-10-28T13:51:52.985-07:00Cintorín<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhTC_ZEeD98MYb9VNHsPK83LBR5iM8Bes2hyc9Tgt8pFOxIcwXiEfllYkjyKiDrn7-_jQR5ZO5sCnJF4x9GJ_-E3xTSCR2t7VumByVjRVwa0xkfLsmxqQQFErZqrpYV1veM5QTvV4IEOqU/s1600-h/basen.jpg"><img style="margin: 0px auto 10px; display: block; text-align: center; cursor: pointer; width: 351px; height: 300px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhTC_ZEeD98MYb9VNHsPK83LBR5iM8Bes2hyc9Tgt8pFOxIcwXiEfllYkjyKiDrn7-_jQR5ZO5sCnJF4x9GJ_-E3xTSCR2t7VumByVjRVwa0xkfLsmxqQQFErZqrpYV1veM5QTvV4IEOqU/s400/basen.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5262309781543636626" border="0" /></a><br /><o:p></o:p><o:p></o:p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">Storočné lipy strážia tu čas<br />Čo vtesaný je do kameňa a kríža<br />Tu končia cesty každého z nás<br />Pokoj svoj ponúka večnosti ríša<br /><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><br /></p><p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">Kamennú bránu otvorí zvon<br />Keď pretrhne sa čiara života<br />Kto vojde dovnútra, nemôže von<br />Nad svetlom v tuneli víťazí temnota<br /><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><br /></p><p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">Pod krížom čaká kupec čas<br />Na kamenný stôl účet vystaví<br />A telo boľavé už posledný <span style=""> </span>raz<span style=""> </span><br />Dušou sa vykúpi z krvavých trápení<br /><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><br /></p><p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">Spravodlivý je vo večnosti rád<br />Koruna či palica –všetko márne je<br />Na popol telo spáli mráz<br />A bosé nohy zlatý rubáš nezohreje<br /><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><br /></p><p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">Storočné lipy do ticha šeptajú<br />Príbehy duší čo kúpil čas<br />Na lístkoch po vetre odkaz posielajú<br />V spomienkach nesmrteľnosť je víťaz</p><p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">Autor:O.Ď.<br /></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p>LITTERAhttp://www.blogger.com/profile/01904770401330015769noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9164028093956218243.post-71813216796393766142008-09-28T10:28:00.000-07:002008-09-28T10:34:10.998-07:00Jesenná<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEibAhaGXiq3rHYBosJkUds4cnw1jWL_x69W00QYvl9O_VIjadSN_XgLIQfGADRSDFPtodH6hb10BFZo2P1662M7hH6QKQPC_1FIEURUU6-BS2UzmEh7uyf1TtGKlVt5XKCvM7E8x3enAlM/s1600-h/jesen.jpg"><img style="margin: 0px auto 10px; display: block; text-align: center; cursor: pointer;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEibAhaGXiq3rHYBosJkUds4cnw1jWL_x69W00QYvl9O_VIjadSN_XgLIQfGADRSDFPtodH6hb10BFZo2P1662M7hH6QKQPC_1FIEURUU6-BS2UzmEh7uyf1TtGKlVt5XKCvM7E8x3enAlM/s400/jesen.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5251126331936919794" border="0" /></a><br /><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">Zas blúdi parkom poštár čas</span><br /><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">Vietor mu kradne listy z klobúka<br />Do biela svieti clivé ticho v nás</span><br /><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">Dážď zmýva farby z dúhy oblúka</span><o:p><br /></o:p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><br /></p><p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">Slnko sa studom chveje v sivej sieti<br />Keď starý strom svoj striptíz tancuje<br />Z listov sa sype na zem ortieľ smrti<br />Jablko cinká smutné requiem<o:p><br /></o:p></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><br /></p><p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">Virtuóz vietor organ naladil<br />Modlitbu spieva so sýkorkami<br />Za plameň čo by v srdciach zapálil<br />Nádej pre<span style=""> </span>dievčatko so zápalkami</p><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">Autor:O.Ď.</span><br /><p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><br /></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p>LITTERAhttp://www.blogger.com/profile/01904770401330015769noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-9164028093956218243.post-40408832907313547232008-09-10T14:35:00.001-07:002008-09-10T14:44:21.067-07:00Milenci<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgzOk8JJa4aNv1WoImqddS6dFVzEsIaQxukkRGuZDD3uzf21DJS18h9q1XXydF_FJnwbutWl_E99S5DpYvKKt5jn2pb0lIA9GDKuZkmsxWF2zvYv34qrFGdWcLS5qMWblNk6uYT7DPUem0/s1600-h/3333.jpg"><img style="margin: 0px auto 10px; display: block; text-align: center; cursor: pointer;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgzOk8JJa4aNv1WoImqddS6dFVzEsIaQxukkRGuZDD3uzf21DJS18h9q1XXydF_FJnwbutWl_E99S5DpYvKKt5jn2pb0lIA9GDKuZkmsxWF2zvYv34qrFGdWcLS5qMWblNk6uYT7DPUem0/s400/3333.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5244509740000990098" border="0" /></a><br /><p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><span style="font-size:14;">Milenci! To sú ľudia , čo zábrany nemajú. <o:p></o:p></span></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><span style="font-size:14;">Milenci! To sú ľudia, čo pri hroboch šťastie vzývajú. <o:p></o:p></span></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><span style="font-size:14;">Milenci, tí sa majú vždy a všade radi. <o:p></o:p></span></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><span style="font-size:14;">Netrápia ich smädy, choroby, či hlady. <o:p></o:p></span></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><span style="font-size:14;">Trápi ich len túžba po telách a chvenie po dotykoch ,<o:p></o:p></span></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><span style="font-size:14;">trápi ich len láska nevrelá a deje starých mýtov. <o:p></o:p></span></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><span style="font-size:14;">Raz majú všetko a raz zasa nič.<o:p></o:p></span></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><span style="font-size:14;">Dotyky im neber! Lásku im nenič! <o:p></o:p></span></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><span style="font-size:14;">Keď ranné slnko padne im na šije, <o:p></o:p></span></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><span style="font-size:14;">bez slova vstanú a deň krásny je. <o:p></o:p></span></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><span style="font-size:14;">Vášnivé tango tancujú v noci, <o:p></o:p></span></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><span style="font-size:14;">ani doktor život tu nemá pomoci .<o:p></o:p></span></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><span style="font-size:14;">Veci<span style=""> </span>nebezpečné ich k sebe lákajú. <o:p></o:p></span></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><span style="font-size:14;">Láska ich však silná je, <o:p></o:p></span></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><span style="font-size:14;">Pre nich sú to len čierne aleje. <o:p></o:p></span></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><span style="font-size:14;">Čo láska dala na drobné si rozmenia,<o:p></o:p></span></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><span style="font-size:14;"><span style=""> </span>Pre nich nie sú kruhy v poli nejaké znamenia. <o:p></o:p></span></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><span style="font-size:14;">Pre nich je to len miesto pre ďalší tanec,<o:p></o:p></span></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><span style="font-size:14;">miesto plné vášne ,<o:p></o:p></span></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><span style="font-size:14;">lásky miesto nečakané.</span></p><br /><p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><br /></p><p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">Autor: Nelly<br /><span style="font-size:14;"> <o:p></o:p></span></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><span style="font-size:14;"><o:p> </o:p></span></p>LITTERAhttp://www.blogger.com/profile/01904770401330015769noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-9164028093956218243.post-20275709615426214692008-09-10T13:42:00.000-07:002008-09-10T13:51:38.313-07:00Pavučiny<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgKS4qPikNKFw5zOr2fkbIFdnDD8ggbliKq9SaqIOQprpgc3wLhvfz7piD8bkxu8oRgu8mvF4AD3Vxnp50Pi7sZoqxiz6ylffRkuQC2MOzRahuJSVo-lugxOhVF381S2qjtIx1Yj-6Y89c/s1600-h/pavuk.jpg"><img style="margin: 0px auto 10px; display: block; text-align: center; cursor: pointer;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgKS4qPikNKFw5zOr2fkbIFdnDD8ggbliKq9SaqIOQprpgc3wLhvfz7piD8bkxu8oRgu8mvF4AD3Vxnp50Pi7sZoqxiz6ylffRkuQC2MOzRahuJSVo-lugxOhVF381S2qjtIx1Yj-6Y89c/s400/pavuk.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5244497263686954674" border="0" /></a><br /><span style="" lang="SK"><span style="font-size:100%;"><span style="font-family:Times New Roman;"></span></span></span> <div style="text-align: justify; color: rgb(102, 0, 0); font-weight: bold;"><span lang="SK" style="font-size:130%;"><span style="font-family:Times New Roman;">Vždy, keď už mám nadosah tvoje pery, ty povieš ,že odchádzaš a ja stratím kus viery. Zaľúbila som sa to tvojich slov písaných do krásnych<span style=""> </span>súvetí. Niet už cesty späť, nedá sa vrátiť na cestu plnú kvetín. Je už len cesta jediná ,a to po tŕňoch krvavých, až potom zistím ,či na konci je odmena, alebo nastal čas nocí preplakaných.Ešte som ťa nemala a už tuším ,že ťa strácam,k tým pekným chvíľam svoje myšlienky stále vraciam.Ako naivná bábika z porcelánu, ktorou manipulujú všetci okoloidúci, tak cítim sa, keď sa na mňa zahľadíš tým pohľadom<span style=""> </span>očarujúcim. A už tiež viem, že ty si len moja ilúzia, moja predstava, vytvorený princ, ktorého mám rada. Nuž, čo mi iné ostáva? Asi nič, len mlčať a čakať, kým si všimneš sivú ovečku v celom tvojom stáde, a dúfať, že sa mi prihovoríš skôr ako po vlastnom páde.Nechcem byť len bútľavá vŕba vedľa rieky, kam občas zájdeš, a povieš prosím,pomôž mi. Nedá sa odmietnuť, a tak sa zamotávam stále viac do tej nežnej splete intríg a lží, a tak ako aj pred tým ,takto to pôjde vždy. Chcem s tým už skoncovať, no nechcem stratiť kontakt, nechcem ťa milovať,ale iba len tak...<o:p><br /><br />Autor: Nelly<br /></o:p></span></span><span lang="SK" style="font-size:130%;"><span style="font-family:Times New Roman;"><o:p></o:p></span></span></div><p class="MsoNormal" style="margin: 0cm 0cm 0pt; color: rgb(102, 0, 0); font-weight: bold;"><br /></p>LITTERAhttp://www.blogger.com/profile/01904770401330015769noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9164028093956218243.post-5462720200502649862008-09-05T14:27:00.000-07:002008-09-05T14:39:50.584-07:00C´est la vie<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj3pen09U9TkLHC0UJ5p7jVZwa8i6AYFjZiRJ_OEZKc20laXO3aXt5i0hn5KSHBrhvu9klScPjKHo1g-Q8TAReUlai1FKw9ghdXWPeZHSDFsR8geZJtzDSX-HdHzpDjZRMwSnubsTjvEwQ/s1600-h/depresia2.jpg"><img style="margin: 0px auto 10px; display: block; text-align: center; cursor: pointer; width: 311px; height: 301px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj3pen09U9TkLHC0UJ5p7jVZwa8i6AYFjZiRJ_OEZKc20laXO3aXt5i0hn5KSHBrhvu9klScPjKHo1g-Q8TAReUlai1FKw9ghdXWPeZHSDFsR8geZJtzDSX-HdHzpDjZRMwSnubsTjvEwQ/s400/depresia2.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5242654164905650258" border="0" /></a><br /><b><span style="font-size:16;"><o:p></o:p></span></b><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">Nechcela som ,aby to takto skončilo,</span><br /><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">aby priateľstvo zničilo zopár sprostých ľudí.</span><br /><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">Koľko dávali, toľko si vzali,</span><br /><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">na názor obvineného ohľady nebrali.</span><br /><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">Čo mohlo byť a už nebude,<br />zničilo zopár slov a viet.</span><br /><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">Behom pár sekúnd obrátil sa mi celý svet.</span><br /><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">Svojou naivnosťou dohnala som moje činy k tomu,</span><br /><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">že chodím rozmýšľať k jedinému stromu,<br />no márne čakám odpovede...</span><br /><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">Na jeden krát prišlo informácií až moc.</span><br /><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">A ty ani netušíš aká ťažká je každá noc,</span><br /><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">keď zaspávam s tým,<br />že som zasa niekomu uverila...</span><br /><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">Taký je život a my mu súradnice neudávame,</span><br /><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">len sa snažíme, aby boli také, o akých snívame.</span><br /><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">Niekomu sa darí, no môj vlak ide stále inam,</span><br /><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">neviem ho chytiť do rúk a tak sa z okna dívam,</span><br /><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">kam sa ženie a čo za sebou zanecháva.</span><br /><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">Viem, že to záhadné slovo prepáč teraz nič nevyrieši,</span><br /><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">no byť s týmto pocitom nie je žiadna výhra.</span><br /><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">Vážne ma to mrzí, no každý raz zlyhá.</span><br /><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">Teraz som to ja, potom niekto iný,</span><br /><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">ale nie je ružový sen žiť s pocitom viny,</span><br /><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">nielen za toto, ale za všetko,<br />čo som kedy zbabrala.</span><br /><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">Keby každý môj priestupok bol len malým kamienkom,</span><br /><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">tak bralá, ktoré by v mojom živote narástli, siahali by až k oblakom.</span><br /><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">Taká som ja a neviem čo s tým,</span><br /><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">človek so srdcom veľkým.</span><br /><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">Ešte nikdy neboli riadky tak reálne pravdivé.</span><br /><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">Zdajú sa ti trápne?</span><br /><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">Nerieš... Je to bláznivé.<br /><br />Autor: Nelly<br /></span>LITTERAhttp://www.blogger.com/profile/01904770401330015769noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-9164028093956218243.post-7335836254734662472008-08-04T14:28:00.000-07:002008-08-04T14:38:34.496-07:00Letné reminiscencie<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjc4P8zG3t3mAkGGd5PPyiiZYcYdLJS7L0N4ZWDgjci1lcjE4z0r37JHoQ_IVx6DN2cNwyJjkl8Lmlk-ClcI-Rrte-BnwQaGRzMrrl7WCe3s9FSfB0kJQHehbRuVN14bAlKDJJzAU_QlH4/s1600-h/styx.jpg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjc4P8zG3t3mAkGGd5PPyiiZYcYdLJS7L0N4ZWDgjci1lcjE4z0r37JHoQ_IVx6DN2cNwyJjkl8Lmlk-ClcI-Rrte-BnwQaGRzMrrl7WCe3s9FSfB0kJQHehbRuVN14bAlKDJJzAU_QlH4/s400/styx.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5230778260720993410" border="0" /></a><br /><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">Bol nádherný letný deň. <span style=""> </span>Pláž pri Dunaji bola zaplnená do posledného miestečka.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">Ležala som na deke, nechala sa hladiť sviežonežným vánkom a tvoja ruka, len tak položená na mojom stehne, mi dávala pocit dôvernej blízkosti a upokojujúcej pohody.<br />Telo sa mi pod dotykmi slnečných lúčov roztápalo<span style=""> </span>až do blaženej ničoty, svet okolo mňa zmizol a ja som vnímala len oblúk modrej oblohy nado mnou s bielymi obrázkami, z ktorých som si čítala o všetkých zázrakoch sveta...a nekonečný spev rieky unášal moju dušu až do omamnej ríše snov...<o:p><br /></o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">Zobudila ma až lopta, ktorá dopadla na našu deku. Sadla som si a len pomaly som začala vnímať realitu, pláž plnú ľudských tiel. Telá – krásne, od prírody pekne tvarované, štíhle aj plnšie, niektoré obézne až do takej miery, že nadobúdali zvláštne <span style=""> </span>až bizarné tvary.<o:p><br /></o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">Zrazu moju pozornosť upútala prichádzajúca<span style=""> </span>dvojica. Starček a starenka. Celkom starí, zoschnutí, <span style=""> </span>akoby z iného sveta. Kráčali pomaly, nenáhlivo sa predierali pomedzi deky a ležiace telá. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">V spleti pohybujúcich sa<span style=""> </span>postáv<span style=""> </span>som dvojicu na chvíľku stratila z dohľadu.<o:p><br /></o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">A potom som ich objavila. Stáli po kolená vo vode, obaja do pása nahí, biela farba ich tiel sa odrážala od zelenomodrej hladiny rieky. Ich pokožka svietila ako starý pergamen , na ktorom boli zaznamenané všetky trápenia, bolesti a radosti ich života. Starenka bola zohnutá, biele prsia, vysaté životom, jej padali až ku kolenám. Starček jej pomaly a jemne umýval chrbát. Najprv mydlom a potom naberajúc vodu do dlaní<span style=""> </span>splachoval z tela mydlovú penu. Po chvíľke <span style=""> </span>si úlohy vymenili.<br />Umývali sa dlho, dôkladne, nikam sa neponáhľali.<span style=""> </span>Sami uprostred sveta. Fascinovane som ich pozorovala. Podivuhodný obraz - ako keď urobíte fotomontáž , ako keď do farebnej fotografie moderného sveta vložíte čiernobiely obrázok zo starodávnych čias. Ako keď sa zastaví čas.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">Poobzerala som sa okolo. Zaujímavé, všetci ich pozorovali, ale nikto sa ani nepohoršoval, ani nesmial. Na viacerých tvárach som zachytila výraz dojatia a úprimnej účasti.<o:p><br /></o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">Po obrade očisty sa opäť vydali na cestu. Nie späť, nie tým smerom, odkiaľ prišli. Ich kroky sledovali<span style=""> </span>prúd rieky. A mne sa zdalo, že <span style=""> </span>presne <span style=""> </span>poznajú cieľ svojho putovania a v ruke už zvierajú mincu pre starého prievozníka...</p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);">Autor:O.Ď.<br /><span style=""> </span><span style=""> </span><span style=""> </span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"><o:p> </o:p></p>LITTERAhttp://www.blogger.com/profile/01904770401330015769noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9164028093956218243.post-6476787978725416782008-07-18T16:13:00.000-07:002008-07-19T12:35:19.786-07:00Modrý deň...<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg_OqZ_x6d6It_bsP5eYvFwAkl5ILDj0XBWrH0VS0A-Vw4FhnyXkOXUzpxmi9RCS19-tOR_jO6zUXTWJU-3DkHYnou4dPyGNmD3oIuQp3qrGLy88gucpx39DTPTklJMsq06WmvJaV8RPKg/s1600-h/magda.jpg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer; width: 153px; height: 229px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg_OqZ_x6d6It_bsP5eYvFwAkl5ILDj0XBWrH0VS0A-Vw4FhnyXkOXUzpxmi9RCS19-tOR_jO6zUXTWJU-3DkHYnou4dPyGNmD3oIuQp3qrGLy88gucpx39DTPTklJMsq06WmvJaV8RPKg/s400/magda.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5224807718689721986" border="0" /></a><br /><p class="MsoBodyText"><span style="line-height: 150%;font-size:11;" ><span style=""> </span><o:p></o:p></span></p> <p class="MsoBodyText"><span style="line-height: 150%;font-size:11;" ><o:p> </o:p></span></p> <p class="MsoBodyText"><span style="line-height: 150%;font-size:11;" ><span style=""> <span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"> </span></span><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);font-size:100%;" >Kvapky dažďa pristávali na skle celkom pokojne a pravidelne. Pršalo už druhý deň – občas silným lejakom, inokedy jemne, ako teraz. Eva sledovala cez okno poloprázdneho autobusu ubiehajúcu dolniacku rovinu. Chvíľami jej pohľad spočinul na stránke knihy, ktorú mala položenú na kolenách. Už po niekoľký krát sa snažila upútať pozornosť na úvodný odstavec obľúbeného Kornerovho románu o Jesseniovi. „Veľkí samotu vyhľadávajú, malí sa jej boja...“ </span><span style="font-size:100%;"><o:p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"></o:p></span></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 150%; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"><span style="line-height: 150%;font-size:100%;" ><span style=""> </span>„To je pravda“ – pomyslela si. Tiež sa u nej vyskytnú dni, keď je občas doma sama. Vtedy si musí vždy pustiť rádio, alebo aspoň prinesie<span style=""> </span>mačku zo záhrady. Pousmiala sa... Miluje mačky. Má k nim veľkú úctu. Podľa Evy sú to absolútne herečky. Keď bola ešte malá, tešila sa na zoznámenie s každou zatúlanou divoškou. Trvalo maximálne tri dni, aby si ju skrotila. Skrotiť, znamenalo podľa mačky prijať Evu do svojho teritória... Byť v spoločnom priestore, rešpektovať sa. Nedá sa povedať, že Eva bola jej paňou – na to sú mačky príliš hrdé. Iba mali medzi sebou tichú spriaznenosť, ako dobré priateľky...<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 150%; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"><span style="line-height: 150%;font-size:100%;" ><span style=""> </span>Vrátila sa ku knihe, stále však nevnímala obsah slov. Preto ju radšej zavrela. Mala pred sebou ešte dve hodiny cesty do Bratislavy. Vedela, že sa nesmie oddať myšlienkam na vyšetrenie. Jej fantázia by <span style=""> </span>ako vždy, posplietala tie najtragickejšie scenáre. A to by ju hrozne rozbilo, už sa pozná. Hlavne nemyslieť!!! Veď napokon, veci vždy nejako dopadnú. <o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 150%; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"><span style="line-height: 150%;font-size:100%;" ><span style=""> </span>„Čo budem teda robiť?“ – spýtala sa v duchu. Spať sa jej nechcelo, na to bola príliš rozrušená. Znova, ako už po niekoľký krát za cestu, načrela rukou do tašky, aby zistila čas na mobile. Mimovoľne nahmatala ruženec – reťaz malých svetlomodrých zrniečok, pamiatku po starkej... Veď hej. Že na to neprišla skôr! Pokúsi sa modliť.<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 150%; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"><span style="line-height: 150%;font-size:100%;" ><span style=""> </span>„Takže: Keby tak Boh požehnal Bratislavu... Keby......“<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 150%; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"><span style="line-height: 150%;font-size:100%;" ><span style=""> </span>Dlhá pauza. Zaťala zuby. Znechutená si uvedomila opäť starý pocit obchodovania. Keď dá Bohu napríklad tri „zdravasy“, On by jej mal dať... Vedela, že takto je to nesprávne! Ale... najľahšie, najpohodlnejšie...<span style=""> </span>úsilie len pár minút pred akciou... Viera na jedno použitie.<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 150%; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"><span style="line-height: 150%;font-size:100%;" ><span style=""> </span>Možno bola na príčine tá monotónna cesta, či vytrvalý systém dažďa čo spôsobilo, že Eva sa vzbúrila. Odrazu mala túžbu pristúpiť k modlitbe poctivo. Uvedomovať si každé jedno slovo a s ďalším pokračovať, až kým ju úplne neprenikne sila toho prvého... Pravda, mohla túto potrebu prevalcovať nasilu. Ako už toľko krát predtým... Znásilniť modlitbu, prelúskať ruženec silou mocou a prinútiť sa uveriť, že obchod sa vydarí. V tejto chvíli však kapitulovala. Mala predsa necelé dve hodiny času. Dážď vonku opäť začal meniť svoju intenzitu na silnejší lejak. Šofér pustil kazetu s akýmisi maďarskými evergreenmi. <o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 150%; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"><span style="line-height: 150%;font-size:100%;" ><span style=""> </span>Stisla v dlani modré zrnká a začala v duchu sústredene citovať Ježiša:<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 150%; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"><span style="line-height: 150%;font-size:100%;" ><span style=""> </span>„Otče náš...... Otče.....?“ <span style=""> </span>Pauza. <span style=""> </span>„ Si vôbec?.... Si.. tu....?... Čo to vlastne chcem? Čo si myslím? Že keď hodím tých pár slov do Deus ex machina, vypadne zázrak?<span style=""> </span>Že Ťa budem cítiť? Veď to...cítiť. Aspoň občas, Bože... Viem, že viera nemá závisieť od pocitov, ale ja... teraz potrebujem... Tvoje..objatie..?“<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 150%; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"><span style="line-height: 150%;font-size:100%;" ><span style=""> </span>Eva pokúšala. Ako rozmaznané dieťa, ktoré vie, že dosiahne čo chce. Ponorila sa do obľúbenej a častej predstavy, pričom jej tvár nadobudla pokojnejší výraz: Boží trón, veľa svetla, množstvo kľačiacich anjelov. Nádherný spev chórov, ktorý dopadá na svet nežne, ako spomalené huňaté vločky snehu, do ktorých sa dá zababušiť. Všetko je vznešené, biele, no hlavne dobré. Dobré... Privrela oči. Vedela, čo bude nasledovať. Vždy, keď vyprovokovala tento „dialóg“, prišla odpoveď. Odpoveď, ktorá leží od počiatku vekov v hĺbke jej srdca. Vlastne mala pocit, že v hĺbke každého srdca:<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 150%; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"><span style="line-height: 150%;font-size:100%;" ><span style=""> </span>„Áno? Som tu... Ja...SOM!“<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 150%; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"><span style="line-height: 150%;font-size:100%;" ><span style=""> </span>„Otče...“<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 150%; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"><span style="line-height: 150%;font-size:100%;" ><span style=""> </span>Prešla asi minúta. Ďalej to jednoducho nešlo. Začalo ju páliť v krku. Spočíva tu pod obnažujúcim pohľadom Stvoriteľa, ktorý túži po tom, aby čosi objavila. Zrazu jej bolo jasné, že ak práve teraz nepochopí niečo veľmi dôležité, niečo základné a podstatné vo vzťahu s týmto všeobjímajúcim Dobrom, v rozhovore nemá právo pokračovať. Leží medzi nimi nejaká bariéra. Eva sa pokúšala nájsť odpoveď:<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 150%; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"><span style="line-height: 150%;font-size:100%;" ><span style=""> </span>„Čo tu vadí? Čo je tým blokom? Hriech?“ Pravda, všeličo by sa našlo. Oľutovala všetko, na čo si spomenula. <span style=""> </span>No stále neprichádzalo úplné uvoľnenie, aby mohla v poctivosti „otčenáša“ pokračovať. <o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 150%; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"><span style="line-height: 150%;font-size:100%;" ><span style=""> </span>„Čo je dôležitejšie ako všetky potknutia? Čo Boha zaujíma na prvom mieste?“ Eva začala zamyslene<span style=""> </span>prstom na zarosené okno kresliť malý krížik, ktorý postupne nadobúdal tvar hviezdičky, kolieska a napokon srdca. Tušila, že odpoveď sa blíži. A akokoľvek sa jej bála, nemala silu nepočuť: <o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 150%; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"><span style="line-height: 150%;font-size:100%;" >„Eva... Miluješ ma?“<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 150%; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"><span style="line-height: 150%;font-size:100%;" >„No... áno Pane, si dobrý, spravodlivý a veľký Otec. Jediný Pán tohto sveta. Obdivujem Ťa, vážim si Ťa, patrím Ti...“<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 150%; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"><span style="line-height: 150%;font-size:100%;" >„Eva, aj ja ťa milujem.“<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 150%; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"><span style="line-height: 150%;font-size:100%;" >Odpovedala až po chvíli: „Ja viem Bože... je to pre mňa.. veľká časť... ale.. NIE!“ Toto slovo takmer vykríkla, niečo sa v nej vzoprelo. „Ty – čistý Boh, nemôžeš milovať niečo také, ako som ...ja! Spravila som v živote toľko chýb... Nedovolím ti to! Nedovolím to nikomu. Zašpinil by si sa. Zranil.“ Dopovedala takmer nahlas, rozhodne a pokojne.<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 150%; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"><span style="line-height: 150%;font-size:100%;" ><span style=""> </span>Bariéra po chvíli začínala nadobúdať kontúry. Že by si nedovolila vlastniť pocit<span style=""> </span>byť milovanou? Áno, zdá sa... Prenikla ju horúčava. „Čo to tu preberám! Späť, späť! Toto som nechcela, zachádzam príliš...“ Rýchlo vložila spotený ruženec do tašky. Napriek tomu sa však už myšlienky nadali zastaviť:<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 150%; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"><span style="line-height: 150%;font-size:100%;" >„A prečo mi to nechceš dovoliť?“<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 150%; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"><span style="line-height: 150%;font-size:100%;" >Ďalšia chvíľa premýšľania, nový krížik na okne:<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 150%; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"><span style="line-height: 150%;font-size:100%;" >„Lebo nenesiem ovocie. Nerobím pre Teba Bože v podstate nič užitočné. Všetko je márnosť, asi by som mala byť inde, v nemocnici, na misiách...nechápem všetky tie cesty osudu... Nikto ma v skutočnosti nepotrebuje.<span style=""> </span>Som suchý konár, ktorý treba hodiť do ohňa, nieto ešte milovať.“<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 150%; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"><span style="line-height: 150%;font-size:100%;" ><span style=""> </span>Veľmi dobre vedela, že tento druh jej občasnej paranoje je pre Boha prípad, kedy rád vezme do náručia svoju ovečku Evičku. Momentálne nie špinavú, zablúdenú, dodriapanú lesným tŕním, ale iba namočenú do melancholickej sabaľútosti. Chápala túto Jeho súcitnú lásku, ale napriek tomu nedokázala Bohu dovoliť, aby ju do svojho náručia vzal. <o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 150%; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"><span style="line-height: 150%;font-size:100%;" ><span style=""> </span>„Prečo? Pýcha? Málo detstva v duši? Čo mi dnes je?“ Eva nevedela. Bola príliš napätá. Ako loďka, ktorú okupuje jemný vánok, ale pre tvrdosť svojich plachiet sa nemôže pohnúť z miesta. V tejto chvíli by jej asi najviac pomohli slzy. No tá hrdá ale predovšetkým hanblivá bytosť v nej... Veď v autobuse boli ľudia. Hoci väčšinou pospávali, ale boli! Čo by si o nej pomysleli? Veď to! Predsudky! Možné názory a mienky. Odjakživa bola nimi zošnurovaná ako v barokovom korzete. A z takéhoto stavu duša slabne, až je napokon ako tieň. Vraždy slobody... V mysli sa jej vynorila myšlienka z akejsi knihy: „Boh a sloboda je jedna podstata.“<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 150%; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"><span style="line-height: 150%;font-size:100%;" ><span style=""> </span>„Som neslobodná, a to nášmu vzťahu prekáža! Vlastne... prekáža to všade.“ – pochopila. „Vlastnia ma ľudia, nie Boh. A prvé prikázanie predsa znie...“ <o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 150%; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"><span style="line-height: 150%;font-size:100%;" >Jediné, čo v tejto chvíli dokázala bolo, že si tieto fakty s nechuťou priznala. Ďalej sa už pohnúť nevedela. Rovnako, ako so slovami modlitby.<span style=""> </span>Celý proces nad sebou radšej uzatvorila. Cítila prázdnotu a vyčerpanosť. V okne sa slabo odrážala jej tvár. Preto radšej znova zavrela oči. Pálili ju mŕtve slzy, ktoré trpezlivo čakali na svoj čas. Zatiaľ tiekli do Evinho vnútra a po dlhej chvíli vybrázdili aspoň pokus o pokoj:<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 150%; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"><span style="line-height: 150%;font-size:100%;" >„Dobrý Bože. Viem, že vieš, že Ti neviem dovoliť, aby si ma mal rád. Viem, že vieš, že to neviem dovoliť ani sebe, ani nikomu inému. Jediné, čo ale môžem urobiť je, že Ti celú túto vec odovzdávam. Odpusť, že som taká nechápavá a zložitá. Aj napriek tomu Ťa prosím: buď so mnou ešte trpezlivý. Ja .... odpusť mi môj strach z ľudí...“<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 150%; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"><span style="line-height: 150%;font-size:100%;" ><span style=""> </span>Tak! A teraz povedala aspoň pravdu!<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 150%; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"><span style="line-height: 150%;font-size:100%;" ><span style=""> </span>Eva sa zrazu potrebovala nadýchať čerstvého vzduchu. Pootvorila teda nachvíľku okno. Čoskoro sa jej zjavili na tvári studené kvapky dažďa. Nevadilo jej to, naopak: Vyhovovala jej tá ich neposlušnosť. Dokonca sa pristihla pri malom záchveve cynickej radosti:<o:p></o:p></span></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoBodyText2"><span style="font-size:100%;">„Adoptujem si kúsok tohto dažďa, kým moje slzy spia, kým sa hanbia...“ Vyčerpaná, ako po víťaznom boji, no plná čudesného pokoja privrela znova viečka. Ešte začula poslednú vetu:<br />“Buď iba jednoduchá a dobrá.“</span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 150%; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"><span style="line-height: 150%;font-size:100%;" >„Jednoduchá a dobrá.. Áno, aké ľahké. Všetko bude dobré..“ Opakovala si v duchu a za krátky čas sa s ľahkým úsmevom ponorila do ozdravujúceho polospánku.<span style=""> </span><o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 150%; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"><span style="line-height: 150%;font-size:100%;" ><span style=""> </span><o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 150%; font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);"><span style="line-height: 150%;font-size:100%;" ><o:p> </o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 150%;"><span style="line-height: 150%;font-size:11;" ><span style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);font-size:100%;" > Autor: Mária Košútová, leto 2001</span><o:p></o:p></span></p>LITTERAhttp://www.blogger.com/profile/01904770401330015769noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-9164028093956218243.post-15136098749229918152008-07-13T08:06:00.001-07:002008-07-13T08:08:59.258-07:00Smútok<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhEbCtss55TAGjXZbs9aaOT9HTf7kqKGlOkmobd-SNY0a8NLTHYV8STpu2vOBBh9z4g2cmpRTIoPAJ_0yMEBxu1gjK-7K545gtkuMZ6Ic6gnqF2_zMuedDig1PqCByofKMieN-GMKyXLBw/s1600-h/zial.jpg"><img style="margin: 0px auto 10px; display: block; text-align: center; cursor: pointer;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhEbCtss55TAGjXZbs9aaOT9HTf7kqKGlOkmobd-SNY0a8NLTHYV8STpu2vOBBh9z4g2cmpRTIoPAJ_0yMEBxu1gjK-7K545gtkuMZ6Ic6gnqF2_zMuedDig1PqCByofKMieN-GMKyXLBw/s320/zial.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5222515401353734562" border="0" /></a><br /> <p class="MsoNormal"><br /></p> <p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">večerný vánok tíško si spieva<br />za oknom chlad a tma<br />šedivá clivota svoj plášť rozprestiera<br />do noci hodvábu zahalí ma</p><p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><br /></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">cez okno oka do duše nazerá<br />mnou nezvaný hosť<br />priplával na vlnách slaného jazera<br />na srdce vtlačil mi krvavý bozk</p><p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><br /></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">mrazivú tieseň ako dar prináša<br />rozjatrí rany, čo deň mi dal<br />bubienkom strieborným svoj tanec ohláša<br />slávnosti smútku prvý takt zadal</p><p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><br /></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">v šialenom rytme krúti sa dokola<br />divoko bubnuje a spieva<br />dušu mi vyzlieka úplne dohola<br />udeliť milosť mi, ukrutník, odopiera</p><p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><br /></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">do rána tancuje ukrutné bolero<br />orgie smútku v zamate noci<br />do rána bolesťou srdce mi horelo<br />zgniavená duša je v jeho moci</p><p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><br /></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">spásou mi je úsvit, čo sen mi prinesie<br />zatvorí rany, čo deň mi dal<br />a bozkom na srdce môj smútok zaženie<br />hlas bubna umlčí, čo pokoj mi vzal</p><p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal">Autor:O.Ď.<br /></p><p style="font-weight: bold; color: rgb(102, 0, 0);" class="MsoNormal"><br /></p> <p class="MsoNormal"><span style=""> </span></p> <p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p>LITTERAhttp://www.blogger.com/profile/01904770401330015769noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-9164028093956218243.post-14997442026325607122008-07-13T06:51:00.000-07:002008-07-13T08:32:15.204-07:00Hryz<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiO5eIJnCyISQssvYYyCaN_kiCA9IcrqtCxRtkctJcdo6HQPp8YUeMpuJLkihphiIj7GUs7g8rndOiSykQcah1sFc8tbbLuoAdOVrJlml46vq2k1WCMNHgnOQRB8-AEuhfJE9qfi9QWeuw/s1600-h/basnik+a+ruza.JPG"><img style="margin: 0pt 10px 10px 0pt; float: left; cursor: pointer; width: 365px; height: 365px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiO5eIJnCyISQssvYYyCaN_kiCA9IcrqtCxRtkctJcdo6HQPp8YUeMpuJLkihphiIj7GUs7g8rndOiSykQcah1sFc8tbbLuoAdOVrJlml46vq2k1WCMNHgnOQRB8-AEuhfJE9qfi9QWeuw/s320/basnik+a+ruza.JPG" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5222501909698613282" border="0" /></a><br /><br /><br /><br /><br /><br /><br /><o:p></o:p><span style="color: rgb(102, 0, 0);"><br /><br /><br /><br /><br /><br /><br /><br /><br /><br /><br /><br /><span style="font-weight: bold;"><br /><br /><br /><br /><br /><br /><br /><br /><br />Keď slza padne na papier a zmyje všetky vášne<br /><br /></span></span><p style="color: rgb(102, 0, 0); font-weight: bold;" class="MsoNormal">Keď rozplynie sa celý svet pod ťarchou jediného slova<br /></p> <p style="color: rgb(102, 0, 0); font-weight: bold;" class="MsoNormal">Len jeden bozk na mojich perách<br /></p> <p style="color: rgb(102, 0, 0); font-weight: bold;" class="MsoNormal">A svet sa začne točiť iným smerom<br /></p> <p style="color: rgb(102, 0, 0); font-weight: bold;" class="MsoNormal">Len jeden pohľad do zelených očí<br /></p> <p style="color: rgb(102, 0, 0); font-weight: bold;" class="MsoNormal">A básnik prestane písať básne perom</p> <p style="color: rgb(102, 0, 0); font-weight: bold;" class="MsoNormal">Napíše ich svojou krvou zo srdca zraneného </p> <p style="color: rgb(102, 0, 0); font-weight: bold;" class="MsoNormal">Napíše ich svojou dušou svojho tela nahého </p> <p style="color: rgb(102, 0, 0); font-weight: bold;" class="MsoNormal">Bude písať o láske nenaplnenej, bez ozajstného citu </p> <p style="color: rgb(102, 0, 0); font-weight: bold;" class="MsoNormal">Predstaví si tajnej túžby svojej ukrytej črtu</p> <p style="color: rgb(102, 0, 0); font-weight: bold;" class="MsoNormal">V slovách ukrytá trpkosť lásky zrodenej z prachu </p> <p style="color: rgb(102, 0, 0); font-weight: bold;" class="MsoNormal">V láske ukrytá temná diera plná strachu </p> <p style="color: rgb(102, 0, 0); font-weight: bold;" class="MsoNormal">Básnik roní slzy keď myšlienka týra ho </p> <p style="color: rgb(102, 0, 0); font-weight: bold;" class="MsoNormal">Bolesť čo vryje ryhu hlbokú do neho </p> <p style="color: rgb(102, 0, 0); font-weight: bold;" class="MsoNormal">V jeho duši už nie je miesto na žiadny iný cit </p> <p style="color: rgb(102, 0, 0); font-weight: bold;" class="MsoNormal">Táto bolesť prebodla jeho mocný štít </p> <p style="color: rgb(102, 0, 0); font-weight: bold;" class="MsoNormal">Jeden dotyk druhej ruky na zranenej duši </p> <p style="color: rgb(102, 0, 0); font-weight: bold;" class="MsoNormal">Zahryzne hlbšie a hlbšie</p><p style="color: rgb(102, 0, 0); font-weight: bold;" class="MsoNormal"><br /></p> <span style="color: rgb(102, 0, 0); font-weight: bold;">Autor: Cherry</span><o:p></o:p>LITTERAhttp://www.blogger.com/profile/01904770401330015769noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9164028093956218243.post-14573272943937412442008-06-18T14:35:00.000-07:002008-06-28T12:30:30.263-07:00<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjZbtwkyeCBF_lvKbsJYBuHPP52j7gQop-iRaGwkHbCffMcJRCuNW-Yf1xq8sJ5w_txIBzCYEtrbHY5Y69gyFXvxzlJjQ1rD60-Qs2BETXSP51ViWUgJDYJWTiudENDwFx04oH0WZHfI6Q/s1600-h/laska.jpg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer; width: 132px; height: 132px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjZbtwkyeCBF_lvKbsJYBuHPP52j7gQop-iRaGwkHbCffMcJRCuNW-Yf1xq8sJ5w_txIBzCYEtrbHY5Y69gyFXvxzlJjQ1rD60-Qs2BETXSP51ViWUgJDYJWTiudENDwFx04oH0WZHfI6Q/s400/laska.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5213342756059127058" border="0" /></a><br /><span style="font-weight: bold;">Cesta lásky<br /><br /></span>Moju lásku k tebe<br />len ťažko vyjadriť slovami.<span style="font-weight: bold;"><span style="font-style: italic;"><br /></span></span>Aj keď cestu nenašli sme k sebe,<span style="font-weight: bold;"><span style="font-style: italic;"><br /></span></span>láska raz príde sama za nami.<br /><br />Aj keď chodník jej bude neraz haditý,<br />aj keď veľa prekážok jej v ceste bude stáť,<br />aj keď niekedy chuť zastaviť sa bude mať,<br />ty budeš v mojom srdci navždy ukrytý...<br /><br /><span style="font-weight: bold;">Sú...<br /><br /></span>Sú slová, ktoré neboli vyslovené,<br />sú lásky, ktoré boli utajené.<br />Sú spomienky, na ktoré sa ťažko spomína,<br />no žijeme, aj keď možno veľa ľudí nás preklína.<br /><br />Sú tváre, ktoré sú nám známe,<br />sú sny, ktoré niekedy sa plnia.<br />Sú ľudia, na ktorých radi spomíname,<br />aj keď niektorí sa časom menia...<br /><br /><br /><span style="font-weight: bold;">Človek - pilot života<br /><br /></span>Keď sa ťa spýta život,<br />či si s ním spokojný,<br />ty buď naďalej jeho pilot,<br />aj keď čakajú ťa ťažké dni.<br /><br />Aj keď ti život zráta<br />všetky rany na duši,<br />aj tak ho ber ako kamaráta<br />a on ti ešte dlho poslúži.<br /><br />Autor: Lucia Ž. /15 r./<br /><span style="font-weight: bold;"></span><br /><span style="font-weight: bold;"></span><br /><span style="font-weight: bold;"><span style="font-style: italic;"></span><br /></span>LITTERAhttp://www.blogger.com/profile/01904770401330015769noreply@blogger.com1