C´est la vie

Nechcela som ,aby to takto skončilo,
aby priateľstvo zničilo zopár sprostých ľudí.
Koľko dávali, toľko si vzali,
na názor obvineného ohľady nebrali.
Čo mohlo byť a už nebude,
zničilo zopár slov a viet.
Behom pár sekúnd obrátil sa mi celý svet.
Svojou naivnosťou dohnala som moje činy k tomu,
že chodím rozmýšľať k jedinému stromu,
no márne čakám odpovede...
Na jeden krát prišlo informácií až moc.
A ty ani netušíš aká ťažká je každá noc,
keď zaspávam s tým,
že som zasa niekomu uverila...
Taký je život a my mu súradnice neudávame,
len sa snažíme, aby boli také, o akých snívame.
Niekomu sa darí, no môj vlak ide stále inam,
neviem ho chytiť do rúk a tak sa z okna dívam,
kam sa ženie a čo za sebou zanecháva.
Viem, že to záhadné slovo prepáč teraz nič nevyrieši,
no byť s týmto pocitom nie je žiadna výhra.
Vážne ma to mrzí, no každý raz zlyhá.
Teraz som to ja, potom niekto iný,
ale nie je ružový sen žiť s pocitom viny,
nielen za toto, ale za všetko,
čo som kedy zbabrala.
Keby každý môj priestupok bol len malým kamienkom,
tak bralá, ktoré by v mojom živote narástli, siahali by až k oblakom.
Taká som ja a neviem čo s tým,
človek so srdcom veľkým.
Ešte nikdy neboli riadky tak reálne pravdivé.
Zdajú sa ti trápne?
Nerieš... Je to bláznivé.

Autor: Nelly