nedeľa 28. septembra 2008

Jesenná


Zas blúdi parkom poštár čas
Vietor mu kradne listy z klobúka
Do biela svieti clivé ticho v nás

Dážď zmýva farby z dúhy oblúka


Slnko sa studom chveje v sivej sieti
Keď starý strom svoj striptíz tancuje
Z listov sa sype na zem ortieľ smrti
Jablko cinká smutné requiem


Virtuóz vietor organ naladil
Modlitbu spieva so sýkorkami
Za plameň čo by v srdciach zapálil
Nádej pre dievčatko so zápalkami

Autor:O.Ď.


streda 10. septembra 2008

Milenci


Milenci! To sú ľudia , čo zábrany nemajú.

Milenci! To sú ľudia, čo pri hroboch šťastie vzývajú.

Milenci, tí sa majú vždy a všade radi.

Netrápia ich smädy, choroby, či hlady.

Trápi ich len túžba po telách a chvenie po dotykoch ,

trápi ich len láska nevrelá a deje starých mýtov.

Raz majú všetko a raz zasa nič.

Dotyky im neber! Lásku im nenič!

Keď ranné slnko padne im na šije,

bez slova vstanú a deň krásny je.

Vášnivé tango tancujú v noci,

ani doktor život tu nemá pomoci .

Veci nebezpečné ich k sebe lákajú.

Láska ich však silná je,

Pre nich sú to len čierne aleje.

Čo láska dala na drobné si rozmenia,

Pre nich nie sú kruhy v poli nejaké znamenia.

Pre nich je to len miesto pre ďalší tanec,

miesto plné vášne ,

lásky miesto nečakané.



Autor: Nelly

Pavučiny


Vždy, keď už mám nadosah tvoje pery, ty povieš ,že odchádzaš a ja stratím kus viery. Zaľúbila som sa to tvojich slov písaných do krásnych súvetí. Niet už cesty späť, nedá sa vrátiť na cestu plnú kvetín. Je už len cesta jediná ,a to po tŕňoch krvavých, až potom zistím ,či na konci je odmena, alebo nastal čas nocí preplakaných.Ešte som ťa nemala a už tuším ,že ťa strácam,k tým pekným chvíľam svoje myšlienky stále vraciam.Ako naivná bábika z porcelánu, ktorou manipulujú všetci okoloidúci, tak cítim sa, keď sa na mňa zahľadíš tým pohľadom očarujúcim. A už tiež viem, že ty si len moja ilúzia, moja predstava, vytvorený princ, ktorého mám rada. Nuž, čo mi iné ostáva? Asi nič, len mlčať a čakať, kým si všimneš sivú ovečku v celom tvojom stáde, a dúfať, že sa mi prihovoríš skôr ako po vlastnom páde.Nechcem byť len bútľavá vŕba vedľa rieky, kam občas zájdeš, a povieš prosím,pomôž mi. Nedá sa odmietnuť, a tak sa zamotávam stále viac do tej nežnej splete intríg a lží, a tak ako aj pred tým ,takto to pôjde vždy. Chcem s tým už skoncovať, no nechcem stratiť kontakt, nechcem ťa milovať,ale iba len tak...

Autor: Nelly


piatok 5. septembra 2008

C´est la vie


Nechcela som ,aby to takto skončilo,
aby priateľstvo zničilo zopár sprostých ľudí.
Koľko dávali, toľko si vzali,
na názor obvineného ohľady nebrali.
Čo mohlo byť a už nebude,
zničilo zopár slov a viet.

Behom pár sekúnd obrátil sa mi celý svet.
Svojou naivnosťou dohnala som moje činy k tomu,
že chodím rozmýšľať k jedinému stromu,
no márne čakám odpovede...

Na jeden krát prišlo informácií až moc.
A ty ani netušíš aká ťažká je každá noc,
keď zaspávam s tým,
že som zasa niekomu uverila...

Taký je život a my mu súradnice neudávame,
len sa snažíme, aby boli také, o akých snívame.
Niekomu sa darí, no môj vlak ide stále inam,
neviem ho chytiť do rúk a tak sa z okna dívam,
kam sa ženie a čo za sebou zanecháva.
Viem, že to záhadné slovo prepáč teraz nič nevyrieši,
no byť s týmto pocitom nie je žiadna výhra.
Vážne ma to mrzí, no každý raz zlyhá.
Teraz som to ja, potom niekto iný,
ale nie je ružový sen žiť s pocitom viny,
nielen za toto, ale za všetko,
čo som kedy zbabrala.

Keby každý môj priestupok bol len malým kamienkom,
tak bralá, ktoré by v mojom živote narástli, siahali by až k oblakom.
Taká som ja a neviem čo s tým,
človek so srdcom veľkým.
Ešte nikdy neboli riadky tak reálne pravdivé.
Zdajú sa ti trápne?
Nerieš... Je to bláznivé.

Autor: Nelly